ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

K základným zmenám v porovnaní s OSP patrí:

• dochádza k terminologickému upresneniu pojmov súvisiacich s dokazovaním, tzn. k zohľadneniu rozdielu medzi dôkazom a dôkazným prostriedkom;
• umožňuje sa zabezpečenie dôkazu a dôkazného prostriedku nielen pred, ale aj počas a po skončení konania;
• právna úprava príslušnosti súdu je v CSP obsiahnutá v rámci všeobecných ustanovení a nie osobitne pri právnej úprave zabezpečenia dôkazu a dôkazného prostriedku;
• CSP neobsahuje v rámci právnej úpravy zabezpečenia dôkazu a dôkazného prostriedku právnu úpravu zabezpečenia dôkazu na účely prešetrovania podľa zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (pozri § 78a OSP);
• zodpovednosť za ujmu CSP dopĺňa zodpovednosťou za škodu v príslušných ustanoveniach;
• v rámci CSP sa súdu ukladá možnosť uložiť povinnosť zložiť zábezpeku, a nie povinnosť ju uložiť tak, ako to ustanovoval OSP;
• CSP odlišne rieši postup súdu v prípade, ak nedôjde k zloženiu zábezpeky alebo preddavku na trovy;
• CSP neustanovuje možnosť strane požiadať o zvýšenie zábezpeky v prípade, ak strane môže zabezpečením dôkazného prostriedku preukázateľne vzniknúť podstatne vyššia ujma, ako je výška zloženej zábezpeky;
• CSP ustanovuje iba spôsoby zrušenia uznesenia o zabezpečení dôkazu a dôkazného prostriedku a neustanovuje možnosť ich zániku priamo zo zákona.

Zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok možno:

• pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej,
• výlučne na návrh,
• v prípade, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

Okrem zabezpečovacej funkcie plní zabezpečenie aj funkciu preventívnu, ktorá sa prejavuje najmä v tom, „že zabraňuje vzniku situácie, keby sa jeden z účastníkov konania bez vlastného zavinenia mohol dostať do stavu dôkaznej núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazného prostriedku“[1].

Skutočnosť, že dôkaz nebude možné neskôr vykonať vôbec, možno odôvodniť napr. obavou, že žalovaný alebo iná osoba, ktorá má vo svojej dispozícii dôkazný prostriedok, ho zničí, alebo z dôvodu „odchodu svedka, ktorého svedecká výpoveď má význam rozhodujúci pre konanie, do zahraničia, prípadne že sa svedok nachádza v bezprostrednom ohrození života v dôsledku závažného ochorenia“[2]. Zabezpečenie dôkazu pre jeho neskoršie vykonanie len s veľkými ťažkosťami „prichádza do úvahy najmä vo veciach zodpovednosti za škodu, prípadne pri nevyhnutnosti navrátenia veci do pôvodného stavu, napr. pre zabezpečenie plynulosti chodu ďalšej prevádzky. V oboch prípadoch nesmie ísť len o subjektívny názor navrhovateľa, ale o objektívne existujúce skutočnosti.“[3]

Osobitne je upravené zabezpečenie dôkazného prostriedku vo veciach práva duševného vlastníctva. Zabezpečiť dôkazný prostriedok v uvedenom prípade možno pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej a výlučne na návrh toho, koho práva duševného vlastníctva boli ohrozené alebo porušené a kto osvedčil ohrozenie alebo porušenie práva duševného vlastníctva na účely vykonania dôkazu.

O zabezpečení dôkazného prostriedku rozhoduje súd uznesením, ktorým možno zabezpečiť:

1. tovar alebo vzorku tovaru, ktorým dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu práva duševného vlastníctva,
2. materiál a nástroje, ktoré sa použili na výrobu alebo rozširovanie tovaru podľa bodu a),
3. dokumentáciu súvisiacu s tovarom podľa bodu a).

Uvedenou právnou úpravou dochádza k implementácii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

 

K návrhu na zabezpečenie

Návrh na zabezpečenie musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať aj osobitné náležitosti. „Navrhovateľ musí predovšetkým označiť vec, ktorej sa zabezpečenie dôkazu má dotýkať, konkrétne označiť dôkaz, ktorý sa má zabezpečiť, označiť skutočnosti, ktoré sa predmetným dôkazom majú preukazovať, uviesť miesto, kde sa predmetný dôkaz nachádza, resp. kde by sa mohol nachádzať, prečo má rozhodujúci význam pre samotný výkon zabezpečenia.“[4]

CSP neustanovuje lehotu, v ktorej by mal súd rozhodnúť o návrhu; „vzhľadom na povahu konania by mal rozhodnúť bezodkladne po doručení návrhu“[5].

Zabezpečiť možno akýkoľvek dôkaz s výnimkou znaleckého dôkazu čo vyplýva „zo samotnej povahy dôkazného prostriedku. Znalec ako subjekt je osobou zastupiteľnou, a nemôže preto existovať odôvodnená obava, že by dôkaz nebolo možné neskôr vykonať. Do úvahy by prichádzala len možnosť, ak by v konkrétnom odbore existoval len jeden znalec alebo len veľmi malý počet znalcov. To neplatí o dôkaze, na ktorom musí byť znalec prítomný, napr. krvná skúška.“[6]

 

K zábezpeke

Na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by mohla zabezpečením dôkazného prostriedku vzniknúť, môže súd, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné, uložiť navrhovateľovi uznesením povinnosť zložiť zábezpeku. Súd pri určení výšky zábezpeky a lehoty na jej zloženie prihliada na okolnosti prípadu, najmä na spôsob zabezpečenia, povahu a rozsah zabezpečenia dôkazného prostriedku. V prípade plurality navrhovateľov sú navrhovatelia povinní zložiť zábezpeku spoločne a nerozdielne. Ak navrhovateľ nezloží zábezpeku v súdom určenej lehote, súd nevydá uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku a konanie zastaví; odpustenie zmeškania lehoty nie je možné.

 

K preddavku na trovy zabezpečenia dôkazného prostriedku

Súd má povinnosť uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť primeraný preddavok na trovy zabezpečenia dôkazného prostriedku v prípade, ak si zabezpečenie dôkazného prostriedku vyžiada trovy. Ak navrhovateľ nezloží primeraný preddavok v súdom určenej lehote, súd nevydá uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku a konanie zastaví; odpustenie zmeškania lehoty nie je možné; uvedené sa primerane použije „aj v prípade, ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie a došlo k zvýšeniu zábezpeky alebo ak ju v dôsledku odvolacieho rozhodnutia zvýši prvoinštančný súd a dotknutý subjekt ju nezaplatí“[7].

 

K uzneseniu o zabezpečení dôkazného prostriedku

Súd vydá uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku (ďalej len „uznesenie“) aj bez výsluchu strán.  Súd nevykonáva dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ale „len osvedčuje, či sú skutočne splnené všetky podmienky pre rozhodnutia v prospech navrhovateľa. Vychádza pritom primárne zo skutočností a dôkazov, ktoré vo svojom návrhu uvedie sám navrhovateľ.“[8]V uznesení súd strane uloží povinnosť vydať dôkazný prostriedok do úschovy súdu alebo do úschovy iného vhodného uschovávateľa; ak si strana túto povinnosť nesplní, dôkazný prostriedok jej bude odobratý. Odobratie dôkazného prostriedku sa uskutoční v exekučnom konaní v zmysle § 186 a nasl. Exekučného poriadku, ktorý upravuje odobratie veci a cenného papiera. Súd súčasne uloží povinnosť navrhovateľovi, aby v určenej lehote podal žalobu. V zmysle § 357 písm. i) je voči uzneseniu o zabezpečení dôkazného prostriedku prípustné odvolanie. Súd zabezpečí dôkaz spôsobom predpísaným CSP.

 

K doručovaniu

Strane, ktorá disponuje dôkazným prostriedkom, sa uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku a uznesenie o povinnosti zložiť zábezpeku doručuje až pri uskutočnení zabezpečenia dôkazného prostriedku. Účelom uvedenej právnej úpravy je zabrániť zmareniu zabezpečenia dôkazného prostriedku. „Zo všeobecných ustanovení vyplýva povinnosť doručiť tieto uznesenia aj navrhovateľovi.“[9]

 

K zrušeniu uznesenia o zabezpečení dôkazného prostriedku

Obligatórne zrušenie: Súd je povinný aj bez návrhu zrušiť uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku v prípade:

• ak navrhovateľ nepodal žalobu v lehote určenej súdom,
• ak v konaní vo veci samej bol vykonaný dôkaz zabezpečeného dôkazného prostriedku,
• ak konanie vo veci samej bolo právoplatne skončené bez vykonania dôkazu zo zabezpečeného dôkazného prostriedku,
• ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, alebo
• ak navrhovateľ nezložil zvýšenú zábezpeku, ak súd o jej zvýšení rozhodol.

Fakultatívne zrušenie: Súd môže zrušiť uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku v prípade:

• ak o to požiada strana, ktorej zabezpečením dôkazného prostriedku môže preukázateľne vzniknúť škoda alebo iná ujma,
• ak strana, ktorej sa ukladá povinnosť vydať do úschovy dôkazný prostriedok, navrhne, že zloží do úschovy súdu alebo do úschovy iného vhodného uschovávateľa zábezpeku na náhradu škody alebo inej ujmy, ktorá by mohla vzniknúť navrhovateľovi zrušením uznesenia o zabezpečení dôkazného prostriedku; výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd so zreteľom na povahu a okolnosti sporu, najmä podľa výšky škody alebo inej ujmy hroziacej navrhovateľovi, alebo
• ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Po právoplatnosti uznesenia o zrušení zabezpečenia dôkazného prostriedku sa zabezpečený dôkazný prostriedok vráti tomu, kto ho vydal alebo komu bol odobratý.

 

K zodpovednosti za škodu alebo inú ujmu

Navrhovateľ zodpovedá za škodu alebo inú ujmu, ktorá vznikla zabezpečením dôkazného prostriedku; navrhovateľ však nezodpovedá za škodu alebo inú ujmu, ku ktorej došlo aj inak ako v dôsledku zabezpečenia dôkazného prostriedku. Zodpovednosť navrhovateľa je objektívna a liberačným dôvodom sú skutočnosti, ktoré nastali vis maior.

Oprávnenou osobou bude osoba, ktorej vznikla škoda alebo iná ujma v dôsledku zabezpečenia dôkazného prostriedku. Táto osoba bude aktívne legitimovaná na uplatnenie si svojho práva podaním žaloby na náhradu škody alebo inej ujmy. CSP ustanovuje pre možnosť podania uvedenej žaloby lehotu 3 mesiace, ktorá začína plynúť odo dňa:

• zrušenia uznesenia o zabezpečení dôkazného prostriedku z dôvodu, že navrhovateľ nepodal žalobu vo veci samej,
• právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku,
• právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku alebo
• právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Ide o objektívnu prekluzívnu lehotu, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť.

Primárne sa právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy uspokojí zo zábezpeky zloženej navrhovateľom. V prípade, ak zložená zábezpeka nebude postačovať na uspokojenie všetkých poškodených, súd ju rozdelí medzi nich pomerne. Tým nie je dotknutá povinnosť navrhovateľa nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola uspokojená zo zábezpeky. V prípade, ak dôjde k uspokojeniu všetkých poškodených, súd vráti zvyšnú časť zábezpeky navrhovateľovi.

Právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy navrhovateľovi sa uspokojí zo zábezpeky zloženej tým, komu sa uložila povinnosť, aby dôkazný prostriedok vydal. Tým nie je dotknutá povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky. PO uspokojená nároku navrhovateľa súd vráti zvyšnú časť zábezpeky tomu, kto ju zložil.

Súd vráti navrhovateľovi zloženú zábezpeku v prípade, ak v trojmesačnej lehote (pozri vyššie) nebola podaná žaloba na náhradu škody, alebo ak bola žaloba na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej zabezpečením dôkazného prostriedku podaná a je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Laura Rózenfeld

ilustračné foto: redakcia

Zdroje:

• zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
• zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
• dôvodová správa k zákonu č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
• Števček, M., Ficová, S. a kol., Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012