ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Základnou úlohou exekučného konania je zabezpečiť rozumné vyváženie práv oprávneného na jednej strane a povinného na strane druhej a priznať im čo najvyššiu právnu ochranu, avšak stále je potrebné pamätať na účel exekučného konania, ktorým je vymoženie pohľadávky oprávneného a to na úkor povinného. Práve deformáciami exekučnej notárskej zápisnice v súdnej praxi dochádza k výraznému zvýhodňovaniu povinného na úkor oprávneného, čo je v rozpore s hlavným cieľom exekučného konania a spôsobuje exekučnú paralyzovateľnosť notárskych zápisníc ako exekučných titulov. K tejto nefunkčnosti exekučných notárskych zápisníc prispievajú všeobecné súdy konštatovaním o neprípustnosti exekúcie vedenej na podklade notárskej zápisnice, ktorá obsahuje ako právny záväzok zmluvu o pôžičke uzavretú v ten istý deň ako je spísaná notárska zápisnica. V tomto článku bude poukázané na to, že exekučné súdy svojou rozhodovacou činnosťou prekračujú prieskumnú právomoc a neprípustným spôsobom zasahujú do výsledku dohody veriteľa a dlžníka o exekvovateľnosti notárskej zápisnice. 

Všeobecne k exekučnej notárskej zápisnici a jej vykonateľnosti

Zmyslom exekučného konania je ochrana porušených práv oprávneného a to cestou štátno-mocenského vynútenia povinností smerujúcich k uspokojeniu týchto práv. Na to však, aby zásah do subjektívnej sféry povinného mohol byť v právnom štáte považovaný za legitímny, musí existovať štátnou mocou definovaný právny akt, z ktorého vynútiteľná povinnosť vyplýva. Zákon preto umožňuje vykonať civilnú exekúciu výlučne na základe tzv. exekučného titulu[1]. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je teda existencia riadneho exekučného titulu.

Ustanovenie § 41 Exekučného poriadku[2] vychádza z koncepcie rozdelenia exekučných titulov do dvoch základných skupín a to (i) súdne rozhodnutia a (ii) ostatné exekučného tituly. Do skupiny ostatných exekučných titulov patrí aj notárska zápisnica[3], ktorá predstavuje špecifický exekučný titul vykazujúci určité osobitosti v porovnaní s ostatnými exekučnými titulmi. Zavedenie notárskej zápisnice ako exekučného titulu do právneho poriadku Slovenskej republiky sa odôvodňovalo odbremenením súdov, t.j. aby nemuselo zbytočne prebehnúť súdne konanie, ak povinné osoba vopred súhlasí s vykonateľnosťou (obdoba uzavretia zmieru, resp. rozsudku na základe uznania nároku). V neskoršom období sa však objavili hlasy, ktoré boli za zrušenie exekučnej notárskej zápisnice. Dôvodom bola skutočnosť, že notárske zápisnice ako exekučný titul, využívajú povinní často ako prostriedok na tunelovanie spoločnosti a v notárskej zápisnici uznajú pohľadávku, ktorá reálne neexistuje, resp. ktorej existencia je pochybná. Táto legislatívna iniciatíva nebola úspešná a exekučná notárska zápisnica si udržala svoje miesto medzi exekučnými titulmi.

Základnými a nevyhnutnými náležitosťami exekučnej notárskej zápisnice sú v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku právny záväzok, označenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia, a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, resp. súhlas s vykonateľnosťou právneho záväzku, ktorý je predmetom notárskej zápisnice. Bez toho, aby notárska zápisnica obsahovala uvedené náležitosti nemôže nadobudnúť povahu exekučného titulu[4].

Z hľadiska členenia notárskych zápisníc je exekučná notárska zápisnica tzv. solemnizačnou notárskou zápisnicou v zmysle ustanovenia § 46 Notárskeho poriadku[5], t. j. notárskou zápisnicou obsahujúcou právny úkon, ktorý formuluje notár takým spôsobom, aby jeho obsah zodpovedal vôli účastníkov ako aj právnym predpisom a neodporoval dobrým mravom. Táto notárska zápisnica je zároveň verejnou listinou (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku), pri ktorej platí prezumpcia správnosti podľa § 205 Civilného sporového poriadku. Skutočnosť, že notárska zápisnica je verejnou listinou , je významnou z hľadiska lepšej vymožiteľnosti práva účastníkov daného úkonu. Skutočnosti uvedené vo verejnej listine sa považujú za dané, pokiaľ ich niekto nevyvráti, t. j. dôkazné bremeno leží na tých, ktorí jej obsah rozporujú[6].

Právny záväzok (či už jednostranný alebo dvojstranný) však nemusí byť ako taký v exekučnej notárskej zápisnici obsiahnutý – podstatné je len to, aby bol tento záväzok (záväzkovo-právny vzťah) v zápisnici špecifikovaný v rozsahu náležitostí podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (napr. zmluva o pôžičke medzi subjektom A ako veriteľom a subjektom B ako dlžníkom, plnenie vo výške 10.000 Eur, splatnosť 25.09.2017, súhlas subjektu B s vykonateľnosťou exekučnej notárskej zápisnice). Tento právny záväzok môže vzniknúť aj pred samotným spísaním exekučnej notárskej zápisnice ako aj v deň jej spísania, pričom môže ale nemusí tvoriť prílohu tejto zápisnice a nie je potrebné, aby bol záväzok v tejto zápisnici súčasne dojednaný. Postačuje, aby bol tento právny záväzok špecifikovaný v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Notárska zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom nie je právnym dôvodom záväzku, v nej sa spravidla právny záväzok nevytvára (nevzniká) – nie je to ale vylúčené, aby bola napr. spísaná zmluva o pôžičke aj exekučné vyhlásenie v tej istej zápisnici. Podstatou exekučnej notárskej zápisnice je totiž vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s vykonateľnosťou svojho záväzku vyplývajúceho z určitého právneho dôvodu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že bez ohľadu na to, o aký exekučný titul sa jedná platí, že na uspokojenie práva oprávneného vynútením splnenia povinnosti v exekučnom konaní musí byť exekučný titul vybavený vlastnosťou vykonateľnosti. Vo všeobecnosti sa pod  vykonateľnosťou rozumejú účinky exekučného titulu umožňujúce núteným spôsobom aj proti  vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú v exekučnom titule, ktorá nebola  splnená dobrovoľne. Právna teória rozoznáva vykonateľnosť formálnu a materiálnu ako dve neoddeliteľné zložky vykonateľnosti exekučného titulu. Tieto zložky vykonateľnosti platia aj pre exekučnú notársku zápisnicu.

V prípade exekučnej notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní zákonom predpísaných náležitostí notárskej zápisnice upravených v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku. Formálna vykonateľnosť nastáva však až vtedy, keď márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá je v nej obsiahnutá. Ak došlo k uplynutiu lehoty na plnenie pred spísaním notárskej zápisnice, vykonateľnosť nastáva dňom udelenia súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou. Osobitosť exekučnej notárskej zápisnice spočíva v tom, že potvrdenie o vykonateľnosti sa na tejto zápisnici na rozdiel od iných exekučných titulov nevyznačuje (§ 39 ods. 2 Exekučného poriadku). Vykonateľnosť notárskej zápisnice sa posudzuje z hľadiska dodržania predpísaných náležitostí a musí vyplývať z obsahu notárskej zápisnice.

Materiálna stránka vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice je naplnená vtedy, keď obsahuje osobu oprávneného, osobu povinného a náležitosti predpísané v ustanovení § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, t.j. konkretizáciu právneho záväzku čo do jeho rozsahu a obsahu (právny dôvod, predmet a čas plnenia) a súhlas povinného s vykonateľnosťou zápisnice. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je okrem iného aj to, či osoby označené v zápisnici skutočne existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase spísania zápisnice), a teda či nejde o tzv. „non subjekt"[7]. Ďalej je materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu aj to, či sú dotknuté osoby dostatočne individualizované, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie a vymedzenie obsahu a rozsahu plnenia.

Exekučný súd je povinný skúmať formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), a tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh, resp. podnet na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku). Splnenie podmienky vykonateľnosti je možné skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a to aj ex offo - v prípade zistenia a neodstránenia nedostatkov v materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu je na mieste žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť, príp. v neskoršej fáze exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť[8].

Na doplnenie je potrebné uviesť, že Exekučný poriadok vylučuje vykonateľnosť notárskej zápisnice vo vzťahu k pohľadávkam na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktoré nemožno vymáhať na podklade notárskej zápisnice. V takom prípade sa musí veriteľ obrátiť na súd a získať exekučný titul na zmluvné pokuty v súdnom konaní, v ktorom môže súd uplatniť moderačné právo. Vykonateľnosť notárskej zápisnice je vo vzťahu k záväzkom, ktoré vznikli z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov obmedzená iba na vymoženie sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania (§ 41 ods. 3 Exekučného poriadku). Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je táto reštrikcia reakciou na nečestnosti vyskytujúce sa v praxi. Pri vtedajšom vymedzení notárskej zápisnice ako exekučného titulu sa vytvoril priestor na vymáhanie takých záväzkov, v rámci ktorých boli nabalené vedľa samotnej poskytnutej sumy a úrokov z omeškania aj úžerné úroky ako odplata, zmluvné pokuty, „iné“ poplatky a pod.

Napriek vyššie uvedeným limitom exekučnej notárskej zápisnice nebráni žiadna prekážka jej vykonateľnosti, ak by notárska zápisnica obsahujúca aj záväzky, ktorých vymoženie nie je (na jej podklade) dovolené, pre vymáhanie prípustných plnení (napríklad ak notárska zápisnica obsahuje okrem iného aj záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu, nie je vylúčené, aby takáto notárska zápisnica bola exekučným titulom v konaní, v ktorom oprávnený navrhuje vymoženie len istiny). Inými slovami notárska zápisnica je použiteľná ako exekučný titul aj v tom prípade, ak obsahuje záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu popri inom právnom záväzku, ktorý je na podklade exekučnej notárskej zápisnice vymáhateľný (v tomto prípade bude notárska zápisnica čiastočne vykonateľná). Nie je však vylúčené, aby obsahom exekučnej notárskej zápisnice bola zmluvná pokuta s doložkou, že tento záväzok bude vykonateľný za predpokladu, že právna úprava platná a účinná v čase výkonu tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu to bude umožňovať (tzv. odkladacia podmienka).

Prieskumná právomoc exekučného súdu vo vzťahu k exekučnej notárskej zápisnici

Exekučný súd je v súlade s § 44 Exekučného poriadku povinný preskúmať žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj samotný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu[9]. V štádiu exekučného konania nie je súd oprávnený preskúmavať vecnú (hmotnoprávnu) stránku exekučného titulu, t. j. zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal[10]. Exekučný súd je viazaný obsahom exekučného titulu a je povinný z neho vychádzať.

V rámci exekučného konania je teda súd oprávnený skúmať jedine procesnoprávne predpoklady exekučného titulu. Inak povedané, exekučný titul (či už ide o rozhodnutie súdu alebo notársku zápisnicu) nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom z dôvodu hmotnoprávnych pochybení. Tento záver platí všeobecne pre všetky druhy exekučných titulov vrátane exekučnej notárskej zápisnice. Jedinou výnimkou širšej prieskumnej právomoci exekučného súdu pri vydávaní poverenia sú spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade má exekučný súd právomoc skúmať aj to, či bolo prihliadané na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Uvedený záver vychádza z koncepcie povahy exekučnej notárskej zápisnice ako procesného úkonu. Najdôležitejšou náležitosťou exekučnej  notárskej zápisnice ako exekučného  titulu   je  súhlas  povinného s vykonateľnosťou notárskej  zápisnice.  Až  tento  prejav  vôle  povinného  robí z notárskej zápisnice verejnú  listinu, ktorá  je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Podľa právnej teórie nemožno súhlas s vykonateľnosťou posudzovať podľa predpisov hmotného práva, pretože to vylučuje jeho účel a cieľ[11]. Povinný týmto   prejavom   vôle súhlasí s vykonateľnosťou   notárskej   zápisnice   ako  s kategóriou procesného  práva. Výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Preto nie je mysliteľné, aby sa prejav vôle zameraný na vznik exekučného  titulu posudzoval podľa hmotného práva, ale jeho posúdenie možno urobiť iba podľa predpisov procesného práva obsiahnutých v Notárskom poriadku a Exekučnom poriadku. Súhlas s vykonateľnosťou znamená to isté, ako napríklad v súdnom rozhodnutí potvrdenie  o vykonateľnosti. Vyhlásenie povinnej osoby sa svojou podstatou rovná doložke vykonateľnosti  tak, ako ju vyznačuje súd na exekučnom titule (súdnom  rozhodnutí). 

Vzhľadom na vyššie uvedené, v danej veci zastávame názor, opierajúc sa o judikatúru Najvyššieho súdu SR a závery právnej teórie, že exekučné súdy by sa v skúmaní notárskych zápisníc so zákonom mali obmedziť na to, či tieto verejné listiny spĺňajú predpoklady ich vykonateľnosti stanovené v Notárskom a Exekučnom poriadku, bez ohľadu na hmotnoprávne predpisy občianskeho a obchodného práva.[12]

Prekročenie prieskumnej právomoci exekučného súdu pri posudzovaní exekučného titulu, dôsledkom ktorého by bolo zamietnutie návrhu na vydanie poverenia a následné zastavenie exekučného konania by znamenalo odmietnutie spravodlivosti, t. j. porušenie základné práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR sa výkon exekučného titulu nepochybne považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. [13]

Tak ako je potrebné dôsledne rozlišovať medzi právomocou súdov v nachádzacom (základnom) konaní a právomocou súdov v exekučnom konaní, je potrebné túto právomoc obdobným spôsobom rozlišovať aj vo vzťahu k exekučným notárskym zápisniciam napriek tomu, že týmto exekučným titulom nepredchádzalo základné konanie. Odborná literatúra[14] odôvodňuje tento záver tým, že ak zákonodarca priznal tomuto právnemu aktu silu exekučného titulu, nie je zásadne možné preskúmavať tento exekučný titul v konaní exekučnom – znamenalo by to prekročenie tenkej, ale precízne definovanej hranice právomoci exekučného súdu. Osobitným argumentom je nepochybne aj to, že notárska zápisnica má povahu verejnej listiny, ktorá disponuje prezumpciou správnosti svojho obsahu.

K rovnakému záveru dospela aj súdna prax, podľa ktorej: „Tak, ako exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a nemôže naprávať chyby alebo nedostatky exekučného titulu (porovnaj tiež R 47/2012), nemôže ani – z hľadiska hmotného práva – preskúmavať právny vzťah účastníkov založený prejavmi vôle urobenými vo forme notárskej zápisnice, lebo by to bolo nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu (pozri IV. ÚS 20/06 a tiež I. ÚS 120/2012). V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o. i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu – až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu“.[15]

Deformácie exekučnej notárskej zápisnice v súdnej praxi

V aplikačnej praxi sa objavili názory, podľa ktorých je exekučná notárska zápisnica nespôsobilým exekučným titulom za predpokladu, že k uznaniu dlhu a udeleniu súhlasu s vykonateľnosťou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku dochádza pred splatnosťou pohľadávky, ktorá je obsahom exekučného titulu. Niektoré všeobecné súdy argumentujú, že takáto notárska zápisnica, ktorá bola spísaná v rovnaký deň, ako bola uzavretá zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, pričom takto vedená exekúcia musí byť ex offo zastavená, resp. poverenie na jej vykonanie nesmie byť ani vydané. Odôvodňujú to tým, že ide o absolútne neplatný právny podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v spojení s § 574 ods. 2 OZ, keďže povinný sa vzdáva práva, ktoré by mohlo vzniknúť v budúcnosti[16].

Po prvé s týmto názorom nemožno súhlasiť z toho dôvodu, že v prieskumnej právomoci exekučného súdu je skúmanie výlučne formálnych a materiálnych predpokladov exekučného titulu a nie jeho hmotnoprávneho základu. V prípade, že súd skúma exekučný titul z pohľadu hmotného práva, ide o výkon právomoci ultra vires, dôsledkom čoho je zastavenie exekúcie nezákonné. Týmto postupom dochádza tiež k deformácii (znefunkčneniu) exekučnej notárskej zápisnice, ktorá má predstavovať nástroj garancie a istoty zmluvných vzťahov. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s názorom, ktorý nepriamo vyvodzuje právo skúmať hmotnoprávny základ notárskej zápisnice z dôvodu absencie 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie – pre štátne orgány totiž stále platí ústavný imperatív, že môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Preto záver, že v dôsledku absencie uvedenej lehoty je exekučný súd oprávnený skúmať hmotnoprávny základ exekučnej notárskej zápisnice je potrebné považovať za zjavne svojvoľný.

Exekučný poriadok nestanovuje žiadnu hierarchiu exekučných titulov z hľadiska rozdielneho prístupu exekučných súdov k posudzovaniu podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučnú notársku zápisnicu je preto potrebné považovať za rovnocenný exekučný titul v porovnaní s ostatnými exekučnými titulmi. Ak je exekučným titulom napríklad rozhodnutie súdu, exekučné súdy sa nezaoberajú hmotnoprávnym základom rozhodnutia, ale výlučne iba tým, či boli splnené formálne a materiálne predpoklady. Z tohto dôvodu neexistuje rozumný dôvod, prečo by mal byť zo strany exekučných súdov prijaté vo vzťahu k jednotlivým exekučným titulom diferentný prístup.

Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritéria a že preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučného titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby[17].

To, že dlh povinného nebol splatný v okamihu vyhotovenia exekučnej notárskej zápisnice, nemá žiaden vplyv na platnosť vyhlásenia urobeného v zápisnici, čo znamená, že splatnosť dlhu je relevantná iba pre vykonateľnosť notárskej zápisnice a nie pre jej platnosť. Argument, podľa ktorého nemožno súhlasiť s vykonateľnosťou v čase, kedy pohľadávka ešte nie je splatná, neobstojí. Je ťažké si totiž predstaviť, že strany prostredníctvom notára spíšu notársku zápisnicu o uznaní dlhu bez súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou, a on tento súhlas udelí až v čase, keď bude v reálnom omeškaní.[18] Práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o pôžičke zaväzujú zmluvné strany od okamihu uzavretia zmluvy o pôžičke, a nie až uplynutím lehoty na dobrovoľné plnenie. Opačný výklad zamieňa pojem omeškanie s pojmom záväzok a vedie k absurdnému záveru, že ak by dlžník plnil v riadne dohodnutej dobe, plnil by vlastne neexistujúci záväzok.[19]

Záver všeobecných súdov je navyše nesprávny aj z hľadiska povahy zmluvy o pôžičke ako právneho dôvodu záväzku obsiahnutého v exekučnej notárskej zápisnici. Zmluva o pôžičke je tzv. konsenzuálno-reálnym kontraktom, ktorý vzniká prenechaním peňazí. V tomto smere je potrebné rozlišovať vznik a splatnosť záväzku. Vznikom záväzku (pôžičky) sa rozumie samotná dohoda a prenechanie peňazí. Splatnosť záväzku (pohľadávky) predstavuje časový moment, v ktorom je dlžník povinný najneskoršie splniť svoj dlh, ktorý vznikol z titulu pôžičky. Pri exekučnej notárskej zápisnici splatnosť splýva s jej vykonateľnosťou. Spísanie exekučnej notárskej zápisnice v rovnaký deň ako je uzavretie zmluvy o pôžičke nepredstavuje žiadnu prekážku, aby táto notárska zápisnica bola spôsobilým exekučným titulom. Navyše z rozhodovacej praxe (hoci skúmanie hmotnoprávnej podmienky požičania peňazí je mimo prieskumnú právomoc exekučného súdu) nevyplýva, aby sa exekučného súdy zaoberali skúmaním otázky poskytnutia peňažných prostriedkov dlžníkovi.

Na doplnenie možno uviesť, že pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej sumy i bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Nedá sa ani vylúčiť, aby sa zmluvné strany dohodli, že peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu a ktoré je povinný veriteľovi vrátiť, budú naďalej (od uzavretia zmluvy o pôžičke) tvoriť predmet pôžičky. Ak konštantná judikatúra v zhode s doktrínou nevyžaduje fyzické odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, bolo by zbytočným a neodôvodneným obmedzením autonómie vôle zmluvných strán nepripustiť určenie bankového účtu tretej osoby ako miesta, kam má byť predmet pôžičky prevedený, ak sa na tom strany zmluvy o pôžičke dohodnú. Uskutočnením prevodu je potom splnená podmienka odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi podľa § 657 OZ[20].

Osobitne je potrebné zdôrazniť, že podmienkou vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu je to, aby obsahovala písomné zachytenie vyhlásenia účastníkov v rozsahu a v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku v spojení s § 47 Notárskeho poriadku. Preto možno vysloviť záver, že jednoduchý odkaz na listinu, ktorá predpísané náležitosti obsahuje (napr. na zmluvu o pôžičke) nestačí a nerobí z nej spôsobilý exekučný titul, a to ani v prípade, ak táto listina tvorí prílohu notárskej zápisnice. Pojem „obsahovať“ znamená pojatie Exekučným poriadkom predpísaných náležitostí do vlastného textu zápisnice. Takýto výklad znemožňuje prípadné spochybňovanie skutočnej vôle účastníka úkonu, ktorý pri zrieknutí sa štandardov právnej ochrany (ktoré mu patria pri civilnom, či inom druhu procesu) súhlasí so štátomocenským zásahom do svojej majetkovej sféry[21]. Inak povedané zmluva o pôžičke môže byť prílohou notárskej zápisnice, avšak len táto skutočnosť neznamená, že by notárska zápisnica nemala obsahovať špecifikáciu tohto právneho záväzku vo vlastnom texte v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

Obrana „povinného“ proti exekúcii vedenej na podklade exekučnej notárskej zápisnice

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul – týmto je vymedzená aj prieskumná právomoc tohto exekučného titulu v exekučným konaní. Táto skutočnosť však nevylučuje, aby sa povinný v konkrétnom prípade mohol domáhať prostredníctvom určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, že nie je povinný plniť, resp. že neexistuje dlh, ktorý by mal plniť.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení spočíva v tom, že bez určenia neexistencie dlhu, resp. jeho neplatnosti, je právne postavenie povinného neisté, keďže notárska zápisnica predstavuje exekučný titul, na základe ktorého súdnemu exekútorovi nič nebráni vo výkone exekúcie, pričom zamedziť výkonu exekúcie možno iba za predpokladu, že súd určí, že hmotnoprávny základ nie je daný.

Exekučný súd je teda oprávnený pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice skúmať iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ – na druhej strane však prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). V sporovom konaní je možné domáhať sa určenia neexistencie práva na zaplatenie určitej peňažnej čiastky, ktorá bola obsiahnutá v notárskej zápisnici (napr. z dôvodu neplatnosti právneho titulu, fiktívneho právneho záväzku a pod.). V tejto súvislosti súdna prax dospela k záveru, že pokiaľ by súd takému návrhu vyhovel, notárska zápisnica by aj naďalej zostala exekučným titulom, avšak dôsledkom tejto skutočnosti by bolo to, že ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne by súd v sporovom konaní určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie[22].

S vyššie uvedeným záverom súdnej praxe možno súhlasiť v tom smere, že možnosť podania určovacej žaloby je prípustným prostriedkom obrany povinného v exekučnom konaní. Je potrebné vychádzať z toho, že proti exekučnej notárskej zápisnici neexistuje štandardný opravný prostriedok ako je tomu napr. pri súdnych rozhodnutiach (odvolanie a pod.), preto je v súlade so zabezpečením ochrany základných práv potrebné priznať povinnému možnosť obrany formou určovacej žaloby s rovnakými procesnoprávnymi dôsledkami na vedenie exekučného konania pre prípad úspešnosti tejto žaloby (zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť). Táto koncepcia je v plnom súlade s právom na účinný prostriedok nápravy v zmysle článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Nemožno ale súhlasiť s druhou časťou záveru súdnej praxe, podľa ktorej samotná úspešnosť určovacej žaloby neznamená nespôsobilosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. neprípustnosť exekúcie. Za správny považujeme taký výklad, podľa ktorého samotné určenie neexistencie práva na plnenie spôsobuje neprípustnosť exekúcie, pretože takéto určenie musí mať rovnaké právne účinky ako by malo zrušenie súdneho rozhodnutia ako exekučného titulu súdom vzhľadom na ekvivalentnosť týchto exekučných titulov. Ak dôjde k určeniu neexistencie dlhu, tak sa stáva neexistentná samotná exekvovateľná pohľadávka obsiahnutá v notárskej zápisnici, kvôli ktorej je vedená exekúcia. Inými slovami určením neexistencie práva zaniká materiálny podklad exekučného titulu, pretože exekučným titulom je len taký exekučný titul, ktorý priznáva určité práva alebo ukladá určitú povinnosť.

Otázka preukázania opaku skutočností prezumovaných v notárskej zápisnici nepatrí do právomoci exekučného súdu. Na preukázanie opaku, teda na spochybnenie prezumpcie správnosť notárskej zápisnice ako verejnej listiny slúži konanie o určovacej žalobe. Takéto konanie má povahu osobitného incidenčného exekučného sporu a jeho výsledok má charakter prejudiciálnej otázky vo vzťahu k prípustnosti či neprípustnosti exekúcie ako takej[23]. Túto prejudiciálnu otázku však nemôže riešiť exekučný súd.

V prípade podania určovacej žaloby je žiadúce, aby bol v súlade s § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 57 Exekučného poriadku povolený odklad exekúcie a to vzhľadom na zásadu procesnej i hmotnoprávnej prevencie, keďže navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené[24] (§ 61 Exekučného poriadku)[25].

Budúci osud exekučných notárskych zápisníc?

Vychádzajúc z toho, že zákonodarca normoval notárske zápisnice ako exekučný titul a ponechal rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu na vôli povinnej osoby ako alternatívy k súdnemu konaniu majú exekučné notárske zápisnice nepochybne svoje miesto v katalógu exekučných titulov. Zákon zároveň dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia uplatniť na jeho základe svoje práva v exekučnom konaní. Táto skutočnosť by mala byť preto zo strany exekučných súdov akceptovaná a nie deformovaná na základe arbitrárnych interpretácií zákona.

Inými slovami, ak zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd, tak exekučnú notársku zápisnicu je potrebné považovať za plnohodnotný exekučný titul rovnocenný s rozhodnutím súdu. Ak by sa mal exekučný súd zmocniť hmotnoprávneho preskúmania veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

Z komparatívneho hľadiska pre podobnosť právnych úprav možno uviesť, že rovnako riešil otázku rozsahu oprávnení exekučného súdu aj Najvyšší súd Českej republiky v uznesení z 10. októbra 2000, sp. zn. 21 Cdo 267/2000, v ktorom dospel k záveru, že pre nariadenie výkonu rozhodnutia podľa notárskeho zápisu „so zvolením k vykonateľnosti“ je – podobne ako u iných titulov – podstatné, či obsahuje všetky náležitosti stanovené pre jeho vykonateľnosť, a nie to, či zodpovedá skutočným hmotnoprávnym vzťahom medzi účastníkmi; vecnou správnosťou sa súd pri nariadení výkonu rozhodnutia nemôže zaoberať ani v prípade výkonu notárskeho zápisu „so zvolením k vykonateľnosti“.

Záverom treba mať na pamäti, že právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia ako aj iného exekučného titulu sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000). K porušeniu tohto práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Nevyhnutým dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je totiž zastavenie exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa teda oprávnenému v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).[26]

Tomáš Čentík

ilustračné foto: pixabay.com

Pozn.: Článok bol pôvodne publikovaný v notárskom časopise ARS NOTARIA č. 2/2017