K právnej úprave
Pomerne stručná vnútroštátna právna úprava európskeho platobného rozkazu je obsiahnutá v rámci CSP v časti upravujúcej osobitné procesné postupy, skrátené konania a skrátené rozhodnutia. CSP ustanovuje, že európsky platobný rozkaz je platobný rozkaz vydaný podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1896/2006, ktorých sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej len „nariadenie“). V prípade, ak nariadenie neustanovuje inak, primerane sa použijú ustanovenia CSP o platobnom rozkaze.
Vnútroštátna právna úprava v CSP upravuje dve oblasti, a to jazyk, v ktorom sa podáva návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu (ďalej len „EPR“) a odpor, a niektorým otázkam o odpore. V zmysle CSP sa návrh na vydanie EPR a odpor voči nemu podáva v štátnom jazyku. V súvislosti s odporom CSP ustanovuje:
- orgán príslušný na rozhodnutie o odpore, ktorým je príslušný súd, ktorý EPR vydal, a
- povinnosť súdu nariadiť pojednávanie v prípade podania odporu v určenej lehote, okrem prípadu, ak žalobca požiadal o ukončenie konania.
V zmysle čl. 26 nariadenia všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom.
Európska právna úprava
Nariadenie definuje v čl. 1 účel zavedenia európskeho konania o platobnom rozkaze, ktorým je:
- zjednodušenie a zrýchlenie súdneho konania a zníženie nákladov na takéto konanie v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých peňažných pohľadávok, a
- umožnenie voľného pohybu EPR medzi členskými štátmi ustanovením minimálnych požiadaviek, ktorých dodržiavanie vylúči potrebu akýchkoľvek konaní v členskom štáte výkonu pred uznaním a výkonom EPR.
Podľa bodu 10 nariadenia by malo toto konanie slúžiť ako doplnkový a voliteľný prostriedok pre navrhovateľa, ktorý má stále možnosť výberu iného konania dostupného podľa práva členského štátu alebo práva EÚ (čl. 1 nariadenia). Toto nariadenie nenahrádza ani nezosúlaďuje tie prostriedky vnútroštátneho práva, ktoré slúžia na vymáhanie nepopretých pohľadávok.
Rozsah pôsobnosti je vymedzený v čl. 2:
1. Pozitívne: nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Cezhraničným sporom sa rozumie spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.
2. Negatívne: Nariadenie sa nevzťahuje
najmä na daňové, colné alebo správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
Konkrétne tak, že nariadenie sa nevzťahuje na:
- majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku, dedenia zo závetu alebo dedenia zo zákona
- konkurzné konania, konania týkajúce sa likvidácií platobne neschopných spoločností alebo iných právnických osôb, súdne zmiery, vyrovnávacie a podobné konania
- sociálne zabezpečenie
- pohľadávky, ktoré vznikli z mimozmluvných záväzkov, ak neboli predmetom dohody medzi stranami alebo nedošlo k uznaniu dlh alebo sa netýkajú vyrovnaných dlhov, ktoré vznikli zo spoločného vlastníctva majetku.
Čl. 4 nariadenia ustanovuje účel zavedenia európskeho konania o platobnom rozkaze a to na uspokojovanie peňažných pohľadávok s určenou výškou, ktoré sú splatné v čase podania návrhu na vydanie EPR.
Priebeh európskeho konania o platobnom rozkaze
Konanie o EPR je formulárovým konaním, ktoré spočíva v predkladaní vzorových tlačív príslušnému súdu. Tieto vzorové tlačivá sú uvedené v prílohách č. I - VII k nariadeniu a konkrétne ide o:
- Tlačivo A - Návrh na vydanie EPR
- Tlačivo B - Žiadosť o doplnenie a/alebo opravu návrhu na vydanie EPR navrhovateľom
- Tlačivo C - Návrh navrhovateľovi na zmenu návrhu na vydanie EPR
- Tlačivo D - Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie EPR
- Tlačivo E - Európsky platobný rozkaz
- Tlačivo F - Odpor proti EPR
- Tlačivo G - Vyhlásenie vykonateľnosti
Podanie návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu
Nariadenie v čl. 7, bod 2 vymedzuje obsahové náležitosti návrhu na vydanie EPR (ďalej len „návrh“), ktorými sú:
- identifikácia strán v rozsahu ich mien a adries, prípadne ich zástupcov,
- identifikácia súdu, na ktorý sa podáva návrh,
- určenie výšky pohľadávky vrátane istiny s príslušenstvom (úrok, zmluvné pokuty, náklady); v prípade, ak sa požadujú úroky z pohľadávky, je potrebné uviesť aj úrokovú sadzbu a dobu, za ktorú sa požaduje úrok, pokiaľ sa k istine podľa práva členského štátu pôvodu automaticky nepripisuje úrok zo zákona,
- určenie predmetu sporu s opisom okolností, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva ako na základ pohľadávky, prípadne požadovaného úroku,
- označenie dôkazov, ktoré pohľadávku odôvodňujú,
- odôvodnenie právomoci súdu/súdov,
- cezhraničný charakter sporu.
Navrhovateľ je povinný v návrhu uviesť, že informácie, ktoré poskytol, sú pravdivé podľa jeho najlepšieho vedomia a svedomia, a že si uvedomuje, že akékoľvek zámerne nepravdivé tvrdenie by mohlo viesť k príslušným sankciám podľa práva členského štátu pôvodu (štátu, v ktorom bol EPR vydaný).
Navrhovateľ je oprávnený vopred v dodatku k návrhu uviesť, že v prípade, ak bude zo strany odporcu podaný odpor, nesúhlasí s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania v zmysle čl. 17 nariadenia. O tom môže navrhovateľ informovať súd aj neskôr, najneskôr však do vydania EPR.
Ďalej sa nariadenie venuje v čl. 7 forme, v ktorej sa podáva návrh na vydanie EPR, a spôsobu jeho podpisu.
Preskúmanie podaného návrhu súdom
Po doručení návrhu príslušnému súdu je tento povinný návrh preskúmať čo najskôr a zistiť:
- či sú splnené požiadavky na návrh ustanovené nariadením,
- a či sa pohľadávka javí byť opodstatnená a návrh prípustný.
Preskúmanie môže súd uskutočniť automatizovaným postupom.
Doplnenie a oprava návrhu alebo zmena návrhu
Doplnenie a oprava návrhu prichádza do úvahy v prípade, ak požiadavky na návrh ustanovené nariadením nie sú splnené ale pohľadávka nie je zjavne neopodstatnená alebo návrh nie je neprípustný. V tomto prípade je súd povinný poskytnúť navrhovateľovi možnosť doplniť alebo opraviť návrh (Tlačivo B), a to v lehote, ktorú súd považuje podľa okolností za primeranú; súd je oprávnený z vlastného podnetu túto lehotu predĺžiť.
Zmena návrhu prichádza do úvahy v prípade, ak požiadavky na návrh ustanovené nariadením sú splnené len sčasti. Súd o tejto skutočnosti informuje navrhovateľa (Tlačivo C) a vyzve ho, aby prijal alebo odmietol návrh EPR vo výške, ktorú určí súd, a poskytne mu informácie o následkoch jeho rozhodnutia. Navrhovateľ súdu odpovie vrátením Tlačiva C súdu v lehote, ktorú mu ustanoví súd obdobne ako pri doplnení alebo oprave návrhu. Navrhovateľ môže na uvedené reagovať viacerými spôsobmi, a to:
- ak prijme návrh súdu → súd vydá EPR pre tú časť návrhu, ktorú navrhovateľ prijal; zvyšná časť pohľadávky sa spravuje vnútroštátnym právom
- alebo ak nezašle svoju odpoveď v súdom stanovenej lehote alebo ak odmietne návrh súdu → súd zamietne návrh na vydanie EPR v celom rozsahu.
Zamietnutie návrhu
Čl. 11 ustanovuje prípady, v ktorých súd zamietne návrh, a to:
- ak nie sú splnené požiadavky na návrh ustanovené nariadením
- alebo ak pohľadávka je zjavne neopodstatnená
- alebo ak navrhovateľ nezašle svoju odpoveď v lehote určenej súdom na doplnenie alebo opravu návrhu
- alebo ak navrhovateľ nezašle svoju odpoveď v lehote určenej súdom alebo odmietne návrh súdu pri zmene návrhu
Navrhovateľ musí byť oboznámený s dôvodmi zamietnutia návrhu (Tlačivo D). Proti zamietnutiu návrhu neprichádza do úvahy žiadny opravný prostriedok. Skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu, však navrhovateľovi nebráni v tom, aby sa pokúsil o uspokojenie pohľadávky podaním nového návrhu na vydanie EPR alebo aby využil akékoľvek iné konanie dostupné podľa práva členského štátu.
Vydanie európskeho platobného rozkazu
Súd vydá EPR v prípade, ak sú splnené požiadavky na návrh ustanovené nariadením a pohľadávka sa javí byť opodstatnená a návrh prípustný, čo najskôr, spravidla do 30 dní od podania návrhu (Tlačivo E). Do 30dňovej lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého navrhovateľ dopĺňal, opravoval alebo menil návrh.
EPR sa vydáva spolu s vyhotovením tlačiva návrhu; neobsahuje bankové údaje na účely zaplatenia súdnych poplatkov navrhovateľom a nesúhlas s pokračovaním občianskeho súdneho konania alebo riadneho konania uvedené v Dodatku 1 a 2 k Tlačivu A.
V EPR je súd povinný odporcu poučiť o:
- možnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu uvedenú v EPR,
- možnosti namietať proti rozkazu zaslaním odporu na súd, a to v lehote 30 dní od doručenia EPR odporcovi.
V EPR je súd povinný odporcovi oznámiť, že:
- rozkaz bol vydaný iba na základe informácií poskytnutých navrhovateľom súdu, ktoré súd neoveroval,
- sa rozkaz stane vykonateľným v prípade, ak odporca nepodá odpor,
- v prípade podania odporu bude konanie pokračovať na príslušných súdoch členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, ak navrhovateľ výslovne nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade.
Súd je povinný zabezpečiť doručenie EPR odporcovi v súlade s vnútroštátnym právom spôsobom, ktorý spĺňa minimálne požiadavky uvedené v čl. 13, 14 a 15 nariadenia, ktoré upravujú doručovanie s dokladom o prijatí odporcovi, doručenie bez dokladu o prijatí odporcovi a doručovanie zástupcovi.
Odpor proti európskemu platobnému rozkazu
Proti vydanému EPR je odporca oprávnený podať na súd odpor (Tlačivo F zaslané odporcovi spolu s EPR), a to v lehote 30 dní od doručenia EPR odporcovi. Odporca v odpore uvedie, že pohľadávku popiera, nie je však povinný uviesť dôvody prečo. Nariadenie v čl. 16 ďalej upravuje formu, v ktorej sa podáva odpor, a spôsob jeho podpisu.
Účinkom včasného podania odporu je skutočnosť, že konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade. Pokračovanie konania ako riadneho občianskeho súdneho konania sa riadi právom členského štátu pôvodu. Súd je povinný oboznámiť navrhovateľa o tom, či navrhovateľ podal odpor a o akomkoľvek pokračovaní konania ako riadneho občianskeho súdneho konania.
Čl. 17, bod 1 ustanovuje všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej v prípade, ak si navrhovateľ uplatňoval svoju pohľadávku prostredníctvom EPR, nič vo vnútroštátnom právne nesmie mať vplyv na jeho postavenie v nasledujúcom riadnom občianskom súdnom konaní.
Vykonateľnosť
EPR je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na podanie odporu s prihliadnutím na primeranú lehotu na doručenie odporu, čo súd vyhlási bezodkladne (Tlačivo G); súd pôvodu je povinný overiť deň doručenia. Bez toho, aby bola predchádzajúca veta dotknutá, sa formálne požiadavky na vykonateľnosť riadia právom členského štátu pôvodu. Súd je povinný zaslať navrhovateľovi vykonateľný EPR.
Účel tohto konania je vyjadrený v čl. 19 nariadenia, v zmysle ktorého EPR vykonateľný v členskom štáte pôvodu sa uzná a vykoná v iných členských štátoch bez potreby doložky vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu.
Preskúmanie vo výnimočných prípadoch
Vo výnimočných prípadoch prichádza aj po uplynutí lehoty na podanie odporu do úvahy možnosť podať návrh na preskúmanie EPR zo strany odporcu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, ak:
- bol EPR doručený jedným zo spôsobov uvedených v čl. 14 nariadenia (doručovanie bez dokladu o prijatí odporcovi) a súčasne doručenie sa bez zavinenia odporcu neuskutočnilo v primeranom čase na prípravu jeho obhajoby, alebo
- odporcovi bolo zabránené namietať proti pohľadávke z dôvodu vyššej moci alebo z dôvodu mimoriadnych okolností bez jeho vlastného zavinenia,
v prípade, ak v oboch prípadoch koná bez zbytočného odkladu.
Ďalším dôvodom na podanie návrhu na preskúmanie EPR zo strany odporcu po uplynutí lehoty na podanie odporu na príslušnom súde členského štátu pôvodu je prípad, ak uvedený súd vydal EPR zjavne chybne, s prihliadnutím na požiadavky ustanovené v tomto nariadení alebo z dôvodu iných výnimočných okolností.
Spôsoby rozhodnutia o návrhu na preskúmanie EPR:
- zamietnutie návrhu na preskúmanie EPR s odôvodnením, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov na preskúmanie - EPR zostáva v platnosti,
- rozhodnutie, že podaný návrh na preskúmanie EPR je dôvodný - EPR sa stane neplatným.
Výkon
Vykonávacie konania sa riadia právom členského štátu výkonu (t. j. členský štát, v ktorom sa žiada o výkon EPR) bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia nariadenia.
Vykonateľný EPR sa vykonáva za rovnakých podmienok ako vykonateľné rozhodnutie vydané v členskom štáte výkonu.
Na vykonanie EPR v inom členskom štáte je navrhovateľ povinný predložiť príslušným orgánom výkonu tohto členského štátu príslušnú dokumentáciu, a to:
- vyhotovenie vykonateľného EPR, ktoré spĺňa potrebné podmienky na zistenie jeho pravosti
- a v prípade potreby aj preklad EPR do úradného jazyka členského štátu výkonu, alebo, ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov súdneho konania v mieste, v ktorom sa o výkon žiada, v súlade s právom tohto členského štátu, alebo do iného jazyka, ktorý členský štát pôvodu uviedol ako prijateľný.
Zakazuje sa vyžadovať od navrhovateľa, ktorý v jednom členskom štáte žiada o výkon EPR vydaného v inom členskom štáte, akúkoľvek záruku, kauciu alebo vklad akéhokoľvek druhu z dôvodu, že je cudzím štátnym príslušníkom alebo že nemá bydlisko alebo pobyt v členskom štáte výkonu.
Odmietnutie výkonu príslušným súdom v členskom štáte výkonu na návrh odporcu prichádza do úvahy v týchto prípadoch:
- ak je EPR nezlučiteľný so skorším rozhodnutím alebo predtým vydaným rozkazom v akomkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine, za predpokladu že:
- skoršie rozhodnutie alebo rozkaz sa týkalo rovnakého predmetu sporu medzi rovnakými stranami
- a súčasne skoršie rozhodnutie alebo rozkaz spĺňa podmienky nevyhnutné pre jeho uznanie v členskom štáte výkonu
- a súčasne nezlučiteľnosť sa nemohla vzniesť ako námietka v súdnom konaní v členskom štáte pôvodu
- ak už odporca uhradil navrhovateľovi sumu určenú v EPR a v rozsahu, v ktorom tak urobil.
Zakazuje sa skúmanie vecnej stránky EPR v členskom štáte výkonu.
Prerušenie alebo obmedzenie výkonu prichádza do úvahy v prípade, ak odporca požiada o preskúmanie EPR vo výnimočných prípadoch. V tomto prípade môže príslušný súd v členskom štáte výkonu na návrh odporcu:
- obmedziť vykonávacie konanie na ochranné opatrenia,
- alebo podmieniť výkon poskytnutím takej záruky, akú stanoví,
- alebo za výnimočných okolností vykonávacie konanie prerušiť.
Výklad k nariadeniu poskytol aj Súdny dvor vo svojom Rozsudku zo dňa 13.12.2012 vo veci C-215/11 Iwona Szyrocka proti SiGer Technologie GmbH, v ktorom sa venoval najmä otázke požiadaviek, ktoré musí návrh na vydanie EPR spĺňať. K uvedenému sa v rozhodnutí Súdneho dvoru uvádza: „Článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, sa má vykladať v tom zmysle, že vyčerpávajúcim spôsobom upravuje všetky požiadavky, ktoré musí spĺňať návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu.“. Súdny dvor v súvislosti so súdnymi poplatkami ďalej uvádza: „Vnútroštátny súd je v zmysle článku 25 predmetného nariadenia a okrem požiadaviek stanovených v tomto článku naďalej oprávnený určiť výšku súdneho poplatku spôsobmi stanovenými jeho vnútroštátnym právom pod podmienkou, že tieto spôsoby nebudú nevýhodnejšie ako spôsoby stanovené pre vnútroštátne žaloby a prakticky neznemožnia alebo nadmerne nesťažia výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie.“, v čom sa prejavuje aplikácia zásady ekvivalencie a zásady efektivity. V súvislosti s úrokmi Súdny dvor uvádza: „Článok 4 a článok 7 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1896/2006 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby navrhovateľ v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu požadoval úroky počítané od dátumu splatnosti do zaplatenia istiny. Ak sa odporcovi ukladá povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky počítané do zaplatenia istiny, je vnútroštátny súd naďalej oprávnený zvoliť si konkrétne spôsoby vyplnenia tlačiva európskeho platobného rozkazu uvedeného v prílohe V nariadenia č. 1896/2006 za predpokladu, že takto vyplnené tlačivo odporcovi umožní jednak odlíšiť bez akýchkoľvek pochybností rozhodnutie, podľa ktorého má zaplatiť úroky počítané do zaplatenia istiny, a jednak jasne určiť úrokovú sadzbu, ako aj dátum, od ktorého sa požadujú úroky.“.
Laura Rózenfeld
Zdroje:
- zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1896/2006, ktorých sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze
- rozsudok Súdneho dvora zo dňa 13.12.2012 vo veci C-215/11 Iwona Szyrocka proti SiGer Technologie GmbH (pozri TU)
