V aplikačnej praxi sa objavili rozdielne názory na uplatnenie fikcie doručenia pri platobnom rozkaze, či už v režime upomínacieho konania alebo klasického platobného rozkazu v režime CSP (pre oba druhy platobných rozkazov platia na účely tohto článku rovnaké pravidlá elektronického doručovania). Elektronizácia je relatívne nová – do právneho poriadku sa síce dostala už skôr, ale naplno sa začala vo vzťahu k súkromnej sfére prejavovať až s nástupom povinnej aktivácie el. schránok právnických osôb, t. j. necelé 2 roky. Elektronická podoba výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci je v právnom poriadku zakotvená už od roku 2013, avšak stále ide vo svojej podstate o niečo nové, čo sa len postupne udomácňuje a na čo si krok po kroku zvykáme. S tým prirodzene vznikajú nové výkladové problémy, ktoré sme tu predtým nemali a musíme sa s nimi vysporiadať. Jedným z týchto problémov je aj otázka doručovania platobného rozkazu.
Aby sme sa dostali ku koreňu problému a vyriešili ho, musíme si to rozobrať trochu zoširoka a všeobecnejšie, keďže niektoré inštitúty e-Governmentu môžeme správne pochopiť a vykladať len vtedy, ak máme jasno v základných pojmoch a inštitútoch, na ktoré potom doručovanie elektronických úradných dokumentov nadväzuje.
Zákon o e-Governmente rozlišuje medzi zriadením a aktiváciou elektronickej schránky na doručovanie. Elektronické schránky sa zriaďujú všetkým právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom automaticky zo zákona. Správca modulu elektronických schránok (Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu) zabezpečuje, aby sa pri každej elektronickej schránke viedli okrem iného údaje ako dátum a čas každého prístupu do elektronickej schránky, dátum a čas odoslania a prijatia elektronickej správy do elektronickej schránky s uvedením hodiny, minúty, sekundy a s uvedením identifikátora osoby, ktorá sa do elektronickej schránky prihlásila, spolu s identifikáciou elektronickej správy.
Pri slovenských subjektoch zriadi správca modulu elektronických schránok elektronickú schránku:
- bezodkladne po tom, ako sa dozvie o vzniku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, ak ide o ich elektronickú schránku,
- bezodkladne po tom, ako sa dozvie o vzniku oprávnenia na podnikanie fyzickej osoby, ak ide o elektronickú schránku fyzickej osoby podnikateľa,
- v deň, keď fyzická osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky, dosiahne 18. rok veku, ak ide o elektronickú schránku fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom.
Pokiaľ ide o aktiváciu elektronickej schránky tu je situácia odlišná a zároveň rozdielna v závislosti od toho či ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Povinná aktivácia elektronických schránok na doručovanie sa týka výlučne právnických osôb a znamená, že proces aktivácie elektronických schránok právnických osôb sa začne priamo zo zákona. Na začatie povinnej aktivácie nie je potrebný žiaden úkon majiteľa, aktiváciu elektronickej schránky vykoná správca modulu elektronických schránok.
Povinná aktivácia elektronických schránok právnických osôb na doručovanie priamo nevynucuje povinnosť právnickej osoby komunikovať elektronicky s orgánmi verejnej moci. Aktivácia na doručovanie však umožňuje do schránky doručovať úradné rozhodnutie od orgánu verejnej moci a to aj v prípade, že by podanie na orgán bolo začaté v listinnej forme.
Vo vzťahu k advokátom (ale aj správcom, notárom, súdnym exekútorom a orgánov verejnej moci), ktorí zastupujú účastníkov alebo strany v konaní platí osobitný režim (§ 82l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch). Advokáti sú povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom. Predkladateľ zákona formuloval túto povinnosť v zákone o súdoch z dôvodu, že tento zákon je predpisom všeobecného charakteru dopadajúceho na akékoľvek konanie pred súdom, preto volí toto riešenie namiesto novelizácie procesných kódexov. Porušenie tejto zákonnej povinnosti však nezakladá neúčinnosť procesného úkonu, ale zakladá vznik poplatkovej povinnosti za spracovanie podania, ktoré nie je vykonané v súlade s touto povinnosťou, t. j. elektronicky (za nesplnenie povinnosti komunikovať so súdom elektronicky sa vyrubuje súdny poplatok 20 eur – pôvodne bol v legislatívnom procese návrh na 50 eur).
Celý proces aktivácie elektronických schránok právnických osôb prebieha postupne, pričom platná právna úprava rozlišuje (rozlišovala) dva termíny povinnej aktivácie schránok a to v závislosti od toho, či právnické osoby:
- sú zapísané do obchodného registra alebo
- nie sú zapísané do obchodného registra.
Právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky a zapísaným do obchodného registra boli elektronické schránky automaticky aktivované na doručovanie najneskôr 1. júla 2017.
Do konca júna 2017 prebiehalo prechodné obdobie, keď sa schránky právnických osôb automaticky aktivovali na doručovanie momentom prvého prístupu oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr však uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok.
Schránka právnickej osoby zapísanej do obchodného registra sa teda aktivovala na doručovanie buď prvým prístupom osoby oprávnenej do elektronickej schránky (resp. do desať dní odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok), alebo najneskôr 1. júla 2017 a to aj v prípade, že sa v období do 1. júla 2017 do schránky právnickej osoby nikto neprihlási.
Aktivácia elektronických schránok na doručovanie sa v prípade právnických osôb, ktoré nemajú dobrovoľne aktivovanú elektronickú schránku a nie sú zapísané v obchodnom registri (napr. občianske združenia, nadácie a pod.), začne 1. júna 2020 a skončí prvým prístupom oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr však uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu, a teda 11. júna 2020.
Tieto subjekty si budú môcť do uvedeného termínu svoje elektronické schránky aktivovať na doručovanie úradných rozhodnutí dobrovoľne, a to prostredníctvom na to určenej funkcie elektronickej schránky. O aktiváciu elektronickej schránky na doručovanie môže požiadať jej majiteľ, ktorým je právnická osoba, pre ktorú bola schránka zriadená a to prostredníctvom aktivačnej funkcie elektronickej schránky.
Fyzické osoby (podnikatelia aj nepodnikatelia) nemajú povinnosť mať e-schránku aktivovanú na doručovanie elektronických podaní. V ich prípade je aktivácia e-schránky stále dobrovoľná.
V zásade platí, že orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb:
- o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe (napríklad § 52 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 643/2007 Z. z., § 204a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 305/2013 Z. z., § 120a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 305/2013 Z. z.),
- ktoré osobitný predpis ukladá alebo umožňuje vykonať ústne, konkludentným prejavom vôle alebo predložením veci, ktorá nemá listinnú podobu alebo elektronickú podobu, alebo
- ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, výkon kontroly alebo dohľadu na mieste, obhliadka, nazeranie do spisov, predvedenie a iné obdobné úkony, ktoré sa vykonávajú mimo úradnej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci.
Elektronické podanie a elektronický úradný dokument (napr. platobný rozkaz) sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Podmienkou elektronického doručovania je teda aktivácia el. schránky. Do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk. Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta, formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi (§ 29 zákona o e-Governmente).
Podľa § 266 ods. 1 CSP: „Platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.“ Podľa § 9 ods. 2 a 4 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní: „Žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu. Platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk“.
Ustanovenia o elektronickom doručovaní sa nepoužijú a doručovanie sa spravuje ustanoveniami o doručovaní podľa osobitných predpisov, ak:
- osobitný predpis ustanovuje, že sa doručuje výlučne v listinnej podobe, alebo
- sa doručuje osobám vo výkone trestu odňatia slobody, vo väzbe, osobám umiestneným v zariadeniach pre výkon ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy alebo tomu, kto požíva diplomatické výsady a imunity, ak orgán verejnej moci vie, že doručuje takej osobe.
Ak sa elektronicky doručuje do vlastných rúk, prijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky; potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke. Elektronická úradná správa sa sprístupní v momente potvrdenia doručenia. Toto ustanovenie vyjadruje fakt, že medzi sprístupnením správy a potvrdením doručeným k tejto správe by mal byť čo najkratší časový interval, resp. malo by ísť o moment, ktorý nastane okamžite po potvrdení doručenky. Vo väzbe na toto doplnenie je potrebné poukázať aj na existujúcu úpravu neúčinnosti doručenia pre prípady, kedy si adresát nemôže z objektívnych dôvodov elektronickú správu prevziať. Jedným z takých objektívnych dôvodov je aj skutočnosť, kedy potvrdí doručenku, ale samotná správa sa mu z dôvodov na strane informačného systému nesprístupní.
Mimoriadne významným, resp. kľúčovým pre doručovanie platobného rozkazu je ustanovenie § 32 ods. 5 zákona o e-Governmente, podľa ktorého elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú:
- ak je adresátom orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy,
- ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel,
- ak nie je adresátom orgán verejnej moci a nedoručuje sa do vlastných rúk, deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy.
Na problémy s doručovaním platobného rozkazu a rozdielne názory upozornil portál najprávo.sk ešte začiatkom roka 2017 v článku „Právoplatný platobný rozkaz bez vedomia žalovaného“ (bližšie pozri TU), s tým, že za vtedy účinnej právnej úpravy poukázali na názor, že fikcia doručenia pri elektronickom doručovaní platobného rozkazu prichádza do úvahy – v článku bola načrtnutá možnosť takej interpretácie relevantných ustanovení zákona o e-Governmente a súvisiacich procesnoprávnych predpisov, podľa ktorej pokiaľ súd zašle platobný rozkaz so žalobou žalovanému do jeho aktivovanej elektronickej schránky do vlastných rúk a adresát si v úložnej 15-dňovej lehote túto úradnú elektronickú správu neprečíta (predpokladom jej prečítania je odoslanie elektronickej doručenky súdu), márnym uplynutím 15 dňovej úložnej lehoty sa táto elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
Povedzme, že do 31. októbra 2017 bol tento názor nejednotný, resp. sporný, ale na druhej strane nebol vylúčený – súdna prax sa k nemu však stavala odmietavo. Situácia sa však zmenila od 1. novembra 2017 s účinnosťou zákona č. 238/2017 Z. z., ktorý novelizoval § 32 ods. 6 zákona o e-Governmente.
Pôvodná textácia § 32 ods. 6 zákona o e-Governmente bola nasledovná: „Ustanovenie odseku 5 písm. b) a c) sa nepoužije, ak:
- ide o márne uplynutie úložnej lehoty a osobitný predpis neumožňuje použitie náhradného doručenia,
- medzi okamihom odoslania elektronickej úradnej správy a okamihom márneho uplynutia úložnej lehoty bola elektronická schránka deaktivovaná,
- orgán verejnej moci rozhodne, že elektronické doručenie je neúčinné; to neplatí, ak osobitný predpis neumožňuje vylúčiť účinky náhradného doručenia.
Zmena, ktorá nadobudla účinnosť od 1. novembra 2017 spočívala vo vypustení vyššie citovaného písmena a) z ustanovenia § 32 ods. 6 zákona o e-Governmente. Predmetnú zmenu navrhol zakomponovať do novely zákona o e-Governmente Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR, pričom na odôvodnenie tejto zmeny uviedol: „Účelom pozmeňujúceho návrhu je umožniť aplikáciu fikcií doručenia aj v prípadoch, kde to nebolo doteraz možné z dôvodu, že podľa osobitných predpisov bolo náhradné doručenie vylúčené. Návrhom sa tak zefektívni doručovanie úradných dokumentov.“
Pôvodne predkladateľ novely navrhoval vzhľadom na to, že v prípadoch, kedy bolo vylúčené náhradné doručenie, mohlo dochádzať k obštrukciám pri preberaní zásielok, ustanoviť všeobecnú úpravu bezdôvodného odopretia prevzatia zásielky, obdobne, ako je to upravené v § 82l ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, podľa ktorého: „Prihlásenie sa do elektronickej schránky bez potvrdenia elektronickej doručenky počas úložnej lehoty pri doručovaní elektronického úradného dokumentu, ktorý sa doručuje do vlastných rúk a u ktorého je vylúčené náhradné doručenie, sa považuje za bezdôvodné odopretie prijatia doručovaného elektronického úradného dokumentu; elektronický úradný dokument sa v takom prípade považuje za doručený dňom nasledujúcim po uplynutí úložnej lehoty.“ Zosúladila by sa tak úprava v súdnom konaní s úpravou v ostatných typoch konaní.
Vo vzťahu k tejto zmene je potrebné zdôrazniť, že prihlásením sa do elektronickej správy nebudú všetky správy považované za doručené. Zmena sa dotýka len doručovania v prípadoch, kedy je náhradné doručenie vylúčené – teda kedy si v „papierovom svete“ adresát musí zásielku fyzicky prevziať alebo výslovne odoprieť jej prevzatie, aby sa uplatnila fikcia doručenia. Z tohto dôvodu je potrebné upozorniť na to, že ak budú v elektronickej schránke doručené aj takéto druhy úradných správ, adresát prihlásením sa do schránky a neprebratím správ umožní to, aby aj takéto správy boli doručené s použitím fikcie doručenia.
Napokon sa táto zmena v legislatívnom procese neprijala a išlo sa cestou rozšírenia použitia fikcie doručenia aj na prípady, kedy sa osoba do schránky vôbec neprihlási – z tohto dôvodu stratilo doplnenie § 32 odsekom 10 o bezdôvodné odopretie prevzatia zásielky zmysel a došlo k jeho vypusteniu.
To, že právna úprava zákona o e-Governmente s účinnosťou od 1. novembra 2017 umožnila doručiť platobný rozkaz žalovanému elektronicky účinne aj s využitím tzv. náhradného doručenia, resp. fikcie doručenia potvrdzuje aj odborná literatúra (pozri IVANKO, D. – RUSNÁKOVÁ, M. – ŠTEFČEKOVÁ, M. – KRIŠOVÁ, D.: Zákon o upomínacom konaní. Komentár. Wolters Kluwer, 2018, str. 76). Rovnaký názor je prezentovaný aj na portáli najprávo.sk v článku „ROZHODNUTÉ! Pri doručovaní do elektronickej schránky sa bude môcť uplatniť fikcia doručenia“ (pozri TU).
Ak k elektronickému doručeniu dôjde v deň štátneho sviatku alebo v deň pracovného pokoja, lehota na konanie alebo na vykonanie úkonu, ktorej začiatok je spojený s okamihom elektronického doručenia, začne plynúť najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje alebo z povahy konania alebo úkonu vyplýva, že orgán verejnej moci alebo iná osoba sú povinní konať aj v deň, ktorý je štátnym sviatkom, alebo v deň pracovného pokoja (§ 32 ods. 9 zákona o e-Governmente).
Napriek vyššie uvedenému sa možno v súdnej praxi stretnúť s opačným prístupom, ktorý odmieta uplatnenie fikcie doručenia pri doručovaní platobného rozkazu. Podľa názoru niektorých súdov „ak sa teda elektronicky doručuje dokument do vlastných rúk, prijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky; potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke, kedy sa môže oboznámiť s jej obsahom. Toto potvrdenie je podmienkou pre sprístupnenie obsahu elektronickej správy, teda znamená, že správa sa dostala do dispozičnej sféry príjemcu a ten má potom možnosť kedykoľvek sa s obsahom správy oboznámiť. Ak však tak neučiní, doručovaný dokument mu nie je sprístupnený a po uplynutí úložnej lehoty nebude mať žiadnu možnosť aby sa s obsahom správy oboznámil. V zmysle zákon o e-Governmente sa v takomto prípade správa považuje za nedoručenú. Osobitný spôsob doručovania elektronického dokumentu určeného do vlastných rúk u ktorého je vylúčené náhradné doručenie a to fikciou upravuje aj zákon o súdoch v § 82l. Aby takáto fikcia doručenia elektronického úradného dokumentu nastala zákon vyžaduje prihlásenie sa prijímateľa do elektronickej schránky počas úložnej doby doručovania predmetného dokumentu a tiež ďalšiu skutočnosť a to, že prijímateľ napriek tomu, že bol prihlásený a bol upovedomený o tom, že elektronický dokument sa mu doručuje, nepotvrdil notifikáciu o doručení.“
Tento názor nemá podľa nášho názoru oporu v právnej úprave, pretože opomína § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, podľa ktorého sa elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov považuje za doručenú do vlastných rúk nielen dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke ale aj márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
Zároveň tento názor odmietajúci fikciu doručenia platobného rozkazu vychádza z nesprávneho ponímania možnosti oboznámiť sa s obsahom elektronickej správy – možnosť oboznámiť sa s obsahom platobného rozkazu totiž nenastáva až potvrdením doručenia, ale už uložením elektronickej úradnej správy, pričom uložením sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta (obdobne ako keď je poštovým doručovateľom do poštovej schránky vhodený list, adresát si môže list vyzdvihnúť zo schránky hneď v deň doručenia). Z hľadiska práva sa zásielka dostala do jeho dispozičnej moci, a teda mal možnosť sa s ňou oboznámiť už uložením do schránky a nie až jej prevzatím.
Tiež nemožno súhlasiť, že s tým, že žalovaný nemá po uplynutí úložnej lehoty žiadnu možnosť, aby sa s obsahom správy oboznámil – skutočnosť je taká, že po doručení elektronickej úradnej správy (doručenou je aj taká správa, pri ktorej márne uplynula úložná lehota) zostáva elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, ktoré obsahuje, uložená v elektronickej schránke adresáta (§ 32 ods. 8 zákona o e-Governmente). Po márnom uplynutí úložnej lehoty funguje systém, tak, že táto správa sa automaticky preberie a jej obsah je prístupný v elektronickej schránke.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať tiež na § 2 ods. 3 zákona o e-Governmente, podľa ktorého: „Ak ide o postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a ak ide o náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, použijú sa ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach § 4 až 6, § 10, § 17 a 18 a v ustanoveniach o identifikácii (§ 19 a 20), autentifikácii (§ 19, 21 a 22), autorizácii (§ 23), elektronickom podaní (§ 24, 25 a 28), elektronickom úradnom dokumente (§ 26, 27 a 28), elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34), zaručenej konverzii (§ 35 až 39) a referenčných registroch a referenčných údajoch (§ 49 až 55) neustanovuje inak“.
Z tohto ustanovenia vyplýva vzťah medzi zákon o e-Governmente a procesnými predpismi, pričom zákon o e-Governmente má pri aplikácii prednosť, teda má charakter špeciálneho právneho predpisu. Z tohto dôvodu pri elektronickom doručovaní platobného rozkazu nemožno aplikovať § 266 ods. 2 CSP a § 9 ods. 4 in fine zákona o upomínacom konaní, ktoré vylučujú uplatnenie fikcie doručenia a osobitné spôsoby doručovania.
Na záver je možné zhrnúť, že pri elektronickom doručovaní platobného rozkazu môžu nastať nasledovné situácie:
- súd odošle, resp. uloží platobný rozkaz do aktivovanej elektronickej schránky žalovaného, ktorý sa počas úložnej lehoty prihlási do schránky bez potvrdenia elektronickej doručenky – v takom prípade sa to sa považuje za bezdôvodné odopretie prijatia doručovaného elektronického úradného dokumentu; elektronický úradný dokument sa v takom prípade považuje za doručený dňom nasledujúcim po uplynutí úložnej lehoty,
- súd odošle, resp. uloží platobný rozkaz do aktivovanej elektronickej schránky žalovaného, ktorý sa počas úložnej lehoty prihlási/neprihlási do schránky – v takom prípade prichádzajú do úvahy dve možné spôsoby doručenia, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, pričom pre obe skutočnosti platí, že je bezpredmetné, či sa o tom adresát dozvedel alebo nie:
- platobný rozkaz sa považuje za doručený dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo
- platobný rozkaz sa považuje za doručený márnym uplynutím úložnej lehoty.
Tomáš Čentík, 7 apríl 2019
ilustračné foto: pixabay.com
