Jednou z najpodstatnejších zmien civilných sporov je výrazné posilnenie koncentrácie konania.
Tá je úzko spojená s prostriedkami procesného útoku resp. obrany, ktorými sú najmä:
- skutkové tvrdenia (§150 CSP),
- popretie skutkových tvrdení protistrany (§151 CSP),
- návrhy na vykonanie dôkazov,
- námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov,
- hmotnoprávne námietky (§ 152 CSP).
Kľúčovým je to, že podľa § 153 CSP platí, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Včas uplatnené nie sú vtedy, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Takáto sudcovská koncentrácia sa prejaví najmä tak, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu – súd musí nezohľadnenie konkrétnych prostriedkov procesného útoku/obrany v meritórnom rozhodnutí zdôvodniť.
Popritom existuje aj zákonná koncentrácia (ktorú sudcovská koncentrácia môže len sprísňovať) - prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Rozumieme tomu tak, že po novom nesmie strana so skutkovými tvrdeniami, či navrhovaním dôkazov otáľať a takpovediac všetko, čo vie alebo všetko čo chce preukázať musí uviesť okamžite (neznamená to tiež koniec, v určitej miere legitímneho, taktizovania v sporoch?) – akékoľvek ponechávanie si es v rukáve, môže byť súdom odmietnuté.
Mimochodom, zvyšujú sa tým nároky na súdy - sudcovia dostávajú do rúk nové oprávnenie a síce posudzovanie toho, ktoré tvrdenie, či dôkaz boli uplatnené včas a či ich súd má brať do úvahy...
Ideálny prípad
V rámci prednášok k novej úprave bol členmi reko-komisie zdôrazňovaný ideálny prípad sporu – žalobca podá žalobu, vyjadrí sa k nej žalovaný, potom zase zaujme stanovisko žalobca (replika) a následne opäť žalovaný (duplika).
Toto všetko predpokladá § 167 CSP, pričom pri replike a duplike sa v zásade uplatnia pravidlá sudcovskej koncentrácie.
Výsledkom by malo byť to, že pri predbežnom prejednaní sporu by už súd mal mať ustálený skutkový stav, pretože by mal poznať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti a všetky navrhované dôkazy (či už v podobe ich označenia, alebo konkrétne dôkazné prostriedky– napríklad predložené listiny a len by si mal pripraviť pôdu pre (v ideálnom prípade samozrejme jediné) pojednávanie, na ktorom by rozhodol.
Treba prisvedčiť, že za dôsledného plnenia procesných povinností strán sporu a efektívneho prístupu súdu bude naozaj možné, aby súdy rozhodovali podstatne rýchlejšie.
Čo s bežiacimi konaniami?
Ako dobre vieme, nová úprava sa uplatní aj na spory, ktoré začali pred účinnosťou CSP. Práve pri koncentrácii však nachádzame pre staré konania malú výnimku – podľa § 470 odsek 2 CSP „Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.“
V teoretickej rovine do úvahy prichádzajú dva extrémy – súd môže v starom konaní hneď na prvom pojednávaní podľa CSP povedať, že keďže za dva - tri mesiace od účinnosti CSP žiadna zo strán neuplatnila prostriedky procesnej obrany ani útoku (napríklad s odvolaním sa na to, že ak je strana zastúpená advokátom, súd ju nemusí poučovať o procesných povinnostiach), bude vychádzať len z dovtedy zisteného skutkového stavu - povedané nediplomaticky, strany sporu resp. v konečnom dôsledku jednu z nich, by súd mohol takto potopiť.
Opačný prípad, vychádzajúci z citovaného prechodného ustanovenia, môže byť ten, že súd sa v sporoch zahájených podľa OSP s koncentráciou nebude vôbec obťažovať (čo by samozrejme išlo nad rámec účelu § 470 CSP a jeho výslovného znenia, ktoré uplatnenie koncentrácie len zjemňujú, ale nie vylučujú).
My sme v starých konaniach zatiaľ zaznamenali dva prístupy– niektoré súdy zaslali uznesenie, ktorým vyzvali strany, aby uplatnili prostriedky procesnej obrany/útoku v lehote 15 dní s tým, že na neskoršie uplatnené prostriedky nemusí súd prihliadať. Vnímame to tak, že súd jednoznačne a prehľadne v starom konaní uplatnil sudcovskú konentráciu (i keď lehota 15 dní sa vzhľadom na všetky okolností javí ako nie celkom primeraná) a v podstate skonzumoval pravidlo zakotvené v prechodných ustanoveniach.
Vo väčšej skupine prípadov súdy zatiaľ neurobili žiadny úkon a pokiaľ sa to v danom spore nezmení, je potrebné si počkať na najbližšie pojednávanie.
Ako priaznivci riešení bez extrémov, očakávajúci pri prechode na akúkoľvek novú úpravu zhovievavý prístup orgánov aplikácie práva, veríme, že v starých sporoch budú súdy ku koncentrácii pristupovať veľkoryso a § 470 CSP bude vykladaný rozumne...
Ako paranoidní advokáti, kalkulujúci s občasnou nevypočítavosťou slovenského súdnictva, však musíme dodať, že pri novom sporovom kódexe oveľa viac platí, že „aj procesné právo patrí bdelým“... nenechajte sa preto prekvapiť ani v rozbehnutých sporoch a buď prostriedky procesného útoku/obrany uplatnite iniciatívne, alebo si ich určite pripravte aspoň na najbližšie pojednávanie.
Šaňo Bröstl ml.
Ilustračné foto: redakcia
Pozri tieto vzory k CSP:
Žaloba s návrhom na vydanie platobnéhó rozkazu
