Bývam na sídlisku blízko centra, čo vedie k tomu, že na priľahlých parkoviskách parkujú počas pracovných dní „lokálni CPčkari“.
Na moju nervovú sústavu to prináša nápor keď v podvečerných hodinách neviem v okolí môjho paneláku nájsť voľné parkovacie miesto – práve preto, že ľudia dochádzajúci autom na svoje pracoviská na sídlisku, alebo v centre parkujú na miestach, ktoré by mali slúžiť obyvateľom priľahlých obydlí (ale je nutné tiež dodať, že ak by boli využívane iba nimi, boli by parkoviská cez deň skoro prázdne a v podstate nevyužité).Riešení tejto situácie je viacero: rezidenčné parkovacie miesta, závora na parkoviskách pri jednotlivých blokoch, sídliskový parkovací dom, hoci aj platený, alebo záchytné parkoviská v určitých zónach mesta.
Pravdepodobne má každé z týchto riešení celý rad výhod a nevýhod – vždy však predtým ako prebehne transparentné alebo netransparentné verejné obstarávanie na dodávateľa a samotná realizácia, musia všetky alternatívy poriadne prediskutovať poslanci miestneho parlamentu, povolaní aj na to, aby o tejto veci s konečnou platnosťou hlasovali.
Žijeme v dobe, kedy si vďaka rýchlosti toku informácii možno lepšie ako kedykoľvek predtým uvedomiť, že demokratickosť v rozhodovacích procesov (inak veľmi šľachetný atribút fungovania dnešnej spoločnosti) ide na úkor rýchlosti prijatia definitívneho rozhodnutia. Stačí si pozrieť skostnatenosť rozhodovacích procesov Európskej únie pri utečeneckej kríze – akákoľvek krajina, povedzme s autokratickým režimom, by dokázala v priebehu niekoľkých týždňov prijať ak aj nie najideálnejšie, aspoň konečné rozhodnutie (ako sa niekedy vraví radšej zlé rozhodnutie, ako žiadne...).
Hlasovanie cez internet priamo občanmi by minimálne v malých komunitách mohlo viesť k značnému zrýchleniu rozhodovania – sformalizované procesy, ničím neobmedzené diskusie (častokrát úplne neproduktívne), rôzne lehoty na vyjadrenie pre vzdialene zúčastnené subjekty a to všetko za cenu nemalých nákladov (aparát na rozhodovanie, odmeňovanie zúčastnených atď.) významne prispievajú k rozvláčnosti pri prijímaní rozhodnutí.
Predstavme si, že by existovala webová stránka alebo aplikácia (samozrejme primerane zabezpečená), kde by ste o možnosti riešenia parkovania vo vašom okolí mali na výber päť možností s komplexnými a podrobnými informáciami o každej z nich a lehotu na hlasovanie a rozhodnutie občanov by bolo záväzné.
Demokracia by sa takto prestala nazývať zastupiteľskou (napadá mi premenovanie na „autentická demokracia“) a výrazne by stúpla legitimita prijímaných rozhodnutí. Predošetkým by stúpla rýchlosť ich prijímania, odpadli by tiež vyššie uvedené náklady so zabezpečovaním rozhodovania – existovali by už len výkonné orgány, ktoré by rozhodnutie zabezpečovali. Áno, určite by sa objavili aj dnes známe negatíva – rôzne neprípustné manipulácie s tými čo hlasujú, alebo pokusy o technické zásahy do hlasovacích procesov.
Na prvé počutie sa zdá, že internetová demokracia by mohla prispieť k významnému posunu v sile občianskej spoločnosti - spomínané rozhodnutie o spôsobe vyriešenia parkovania by bolo možné prijať rýchlo a v úplnom súlade s „vox populi, vox dei“.
Mimochodom, dnes dobre vieme, že problém nie je v technickom riešení (už je vývojarmi spracované) – odovzdali by však súčasní politici svoju moc priamo občanom?
Šaňo Bröstl ml.
Ilustračné foto: pixabay.com
