„Týmto vo všetkej vážnosti nariaďujeme a prikazujeme, aby advokáti podľa nášho príkazu nosili vlnené čierne kabáty siahajúce až pod kolená, aby týchto prefíkancov bolo možné rozoznať už na diaľku“. (Vládny príkaz kráľa Friedricha Wilhelma I. z 15. decembra 1726 pre súdy a právnické fakulty).
Právny zástupca, ktorý v auguste 2011 vystupoval na hlavnom pojednávaní na Krajinskom súde v Mníchove (teda v Bavorsku) ako obhajca v trestnej veci v konaní pred týmto súdom mal úradný odev a bielu košeľu, nemal však kravatu. Po výzve predsedajúceho sudcu, aby si uviazal bielu kravatu a po dvojnásobnom neuposlúchnutí tejto výzvy zo strany právneho zástupcu predseda odmietol pokračovať v konaní. Sťažnosť advokáta na Vrchný krajinský súd bola neúspešná. V uznesení o odmietnutí sťažnosti tento súd uviedol, že podľa § 176 zákona o súdnom zriadení (GVG) bol oprávnene odmietnutý, pretože porušil svoju povinnosť nosiť úradný odev. Treba dodať, že v Bavorsku patrí podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti z roku 1956 k úradnému odevu aj „biela viazanka (weiβe Halsbinde)“. Na tom nemohla nič zmeniť ani neskoršia právna úprava obsiahnutá v § 20 Pracovného poriadku pre právnych zástupcov (BORA). Sťažovateľ porušil procesnoprávnu povinnosť, nezávislú od tohto pracovnoprávneho ustanovenia, povinnosť nosiť viazanku, ktorá aj podľa širokého konsenzu a praxe orgánov súdnictva ešte stále platí. Priestupok sťažovateľa bol závažný a odôvodnil jeho vylúčenie z pôsobenia vo funkcii obhajcu v príslušnom trestnom konaní.
Advokát W. sa s týmto rozhodnutím nezmieril. Podal proti nemu ústavnú sťažnosť na Ústavnom súde Spolkovej republiky Nemecko (ďalej „Ústavný súd“), v ktorej namietol porušenie čl. 3 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 3 Základného zákona Spolkovej republiky Nemecko (ďalej „ZZ“). Ústavný súd konštatoval (rozhodnutie vo veci sp. zn. 1 BvR 210/12 z 13. marca 2012), že nie sú splnené podmienky na prijatie jeho sťažnosti. Ústavná sťažnosť je podľa neho neprípustná v časti, v ktorej sa sťažovateľ odvoláva na už procesne zastaranú sťažnosť Krajinského súdu. Pre nedostatočné odôvodnenie je ústavná sťažnosť ďalej neprípustná, pokiaľ sa ňou namieta porušenie čl. 3 ods. 1 ZZ (Všetci ľudia sú rovní pred zákonom) a čl. 20 ods. 3 ZZ (Zákonodarstvo je viazané na ústavný poriadok, výkonná moc a súdnictvo sú viazané na zákon a právo).
Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 12 ods. 1 ZZ zo strany sťažovateľa je naproti tomu jeho sťažnosť prípustná a nie je ani zjavne neopodstatnená. Nevyhovuje však predpokladom na prijatie sťažnosti uvedeným v § 93a ods. 2 zákona o Ústavnom súde, keďže ústavná sťažnosť nemá zásadný ústavnoprávny význam a jej nepripustenie nespôsobí sťažovateľovi obzvlášť ťažký následok (vo vzťahu k základným právam vymedzeným v ZZ). Otázky, ktoré vyvoláva také rozhodnutie vo vzťahu k princípu proporcionality, k Spolkovému poriadku pre advokátov, či k stanovám verejnoprávnych korporácií sa v ústavnoprávnej judikatúre považujú za objasnené. Nie je zjavné, že si predložený prípad vyžaduje ďalšie objasnenie, keďže na základe úpravy v § 20 BORA možno spravidla dospieť k zhode vo veciach „úradného odevu“ právneho zástupcu. Odhliadnuc od toho možno zabrániť vystupovaniu v neprimeranom oblečení poriadkovými opatreniami. Prijatie sťažnosti na ďalšie rozhodovanie je podmienené tým, že porušenie základných práv je mimoriadne závažné a postihuje sťažovateľa existenčne. V uvedených súvislostiach nemožno tvrdeniu o porušení základného práva pripisovať osobitnú závažnosť.
Vrchným krajinským súdom potvrdené nepripustenie advokáta do konania v trestnej veci je najmenej závažný prostriedok. Sťažovateľ môže v budúcnosti veľmi jednoducho predísť podobným poriadkovým opatreniam, ak príde oblečený tak, ako to určuje právny predpis alebo obyčaj alebo si v priebehu pojednávania doplní, či upraví svoj nevyhovujúci úradný odev. To pre neho nepredstavuje – aj so zreteľom na záujem jeho mandanta – nijaké nepredvídateľné bremeno. Napadnuté opatrenie sa môže zdať ako reakcia na správanie sťažovateľa neprimerané, avšak ani so zreteľom na predmet sporu, ani na bremeno, ktoré z neho vyplýva, nepostihuje sťažovateľa existenčne. Sloboda výkonu povolania sťažovateľa, okrem termínu hlavného pojednávania, nebola obmedzená. Z priloženej zápisnice o pojednávaní vyplýva, že bol nariadený nový termín pojednávania. Nie je teda zjavná žiadna iná ujma advokáta okrem jeho účasti na novo stanovenom termíne pojednávania.
Nuž, tak: u nás (v Bavorsku) taká obyčaj, viazanku si požičaj (ak nemáš poruke vlastnú). Pretože inak hrozí, že nespravíš ani jeden procesný krok...
Titulky na ozdobe úradného odevu advokáta:
BORA = Berufsordnung für Rechtsanwälte (v znení z 1. marca 2011) = § 20 uvádza povinnosť nosiť talár, pokiaľ je to obvyklé. Povinnosť nosiť talár neplatí v konaní pred okresným súdom (Amtsgericht) v civilných veciach. Judikatúra však v tejto oblasti nie je jednoznačná, o čom svedčí, napríklad prípad z rokov 2014 a 2015 pred súdmi v Augsburgu (opäť v Bavorsku). Predsedajúci sudca z pojednávania v civilnej veci 10. novembra 2014 pred okresným súdom poslal advokáta bez talára domov a nariadil nový termín pojednávania na 22. december 2014. S konečnou platnosťou o jeho odvolaní rozhodol Krajinský súd v Augsburgu vo veci pod sp. zn. 031 O 4554/14. Odmietol jeho odvolanie, pričom konštatoval, že advokáti pred súdmi v Augsburgu musia nosiť talár aj v civilných veciach. S odvolaním sa na obyčajové (zvykové) právo...
Čl. 3 ods. 1 ZZ: Rovnosť. Všetci sú si rovní pred zákonom.
Čl. 12 ods. 1 ZZ: Všetci Nemci majú právo slobodne si zvoliť povolanie, pracovné miesto a vzdelávaciu inštitúciu. Výkon povolania môže byť upravený zákonom alebo na základe zákona.
Čl. 20 ods. 3 ZZ: Zákonodarstvo je viazané na ústavný poriadok, výkonná moc a súdnictvo sú viazané na zákon a právo.
GVG = Gerichtsverfassungsgesetz (zákon o súdnom zriadení) v uvedenom § 176 stanovuje: „Predseda udržiava poriadok v priebehu rokovania súdu.“
Nariadenie z 2. a 3. januára 1849 = nový úradný odev: čierne rúcho, biela viazanka a čierna baretka. Nariadenie zo 16. februára 1970 upustilo od nosenia čiernej baretky ako súčasti úradného odevu.
Obzvlášť ťažký následok v zmysle § 93a ods. 2 zákona o Ústavnom súde = ZZ taxatívne vymenúva základné práva a právne princípy, ktoré by mohli byť postihnuté (právo na odpor, štátne občianstvo, princípy volebného práva, právo na zákonného sudcu, právo byť vypočutý, odňatie slobody).
Rozhodnutie Ústavného súdu z 18. februára 1970 sp. zn. BvR 226/69 = v prvom bode sa v právnej vete uvádza: „1. Povinnosť advokáta vystupovať v konaní pred súdom v úradnom odeve tam, kde chýbajú ustanovenia zákona, odôvodnená zvykovým (obyčajovým) právom.“ Tretí bod je veľavravný: „3. Procesný súd môže právneho zástupcu, ktorý odmietne vystupovať v úradnom odeve v určitom právnom spore na jeden jediný termín pojednávania odmietnuť ako právneho splnomocnenca.
Vyhláška (Bekanntmachung) bavorského Štátneho ministerstva spravodlivosti zo 16. októbra 1956 = úradný odev právneho zástupcu tvorí čierny talár. V ods. 3 sa dopĺňa, že „K úradnému odevu sa nosí biela kravata.“ (Pre ženy advokátky to napokon neplatí; je prípustné iné biele oblečenie: blúzka, šál).
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 120/2005 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní úradného odevu sudcami, prokurátormi a advokátmi pred súdom (s účinnosťou od 1. januára 2006) = § 4 ods. 1 Úradným odevom advokáta vrátane advokátskeho koncipienta, ak zastupuje advokáta v konaní pred súdom podľa osobitného predpisu, je v konaní pred súdom advokátsky talár. Používa sa len na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí, z Prílohy č. 3 vyplýva, že tento talár je z čiernej odľahčenej vlnenej látky, pričom jeho ozdoba je z modrého zamatu.
Alexander Bröstl
ilustračné foto: pixabay.com
