V právnom poriadku sa vyskytujú nenápadné paragrafy, ktoré môžu mať zásadné právne dopady, a ktoré sú buď „zašité“ a preto ich dlhodobo prehliadame (nachádzajú sa na mieste, kde by sme to z hľadiska systematiky zákona nečakali) alebo ich po zbežnom (povrchnom) prečítaní vyhodnotíme ako na prvý pohľad nepodstatné alebo im jednoducho neprikladáme veľkú váhu (o podobných prípadoch sme písali v článku Niekoľko tipov z advokátskej praxe).
Takýmto ustanovením je aj § 266 ods. 6 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Jeho nenápadnosť je spôsobená do značnej mieri jeho nesystematickým zaradením medzi ustanovenia o pravidlách interpretácie právnych úkonov v obchodnoprávnych vzťahoch. Ustanovenie ods. 6 totiž nie je interpretačným pravidlom, preto by jeho umiestnenie v rámci zákona bolo vzhľadom na jeho povahu vhodnejšie v tretej časti hlava I diel VII označenej „Zánik záväzku jeho splnením“, pretože sa týka miesta splnenia záväzku.
Podľa § 266 ods. 6 OBZ: „Ak podľa tejto časti zákona je rozhodné sídlo, miesto podnikania, miesto závodu alebo prevádzkárne alebo bydlisko strany zmluvy, je rozhodné miesto, ktoré je v zmluve uvedené, dokiaľ nie je zmena oznámená druhej strane“.
V jednotlivých ustanoveniach OBZ pri konkrétnych zmluvných typoch sa zákon odvoláva (napr. § 412 ods. 3, § 522 § 554 ods. 4 OBZ) na sídlo, miesto podnikania, miesto prevádzkarne alebo bydlisko zmluvnej strany. V týchto prípadoch nie je rozhodujúce sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko, či prevádzkareň (tak ako sú upravené v § 2 , § 7 a § 21 OBZ), ktoré je zapísané v príslušnom verejnom registri, ale to, ktoré je uvedené v zmluve až do momentu, kým dotknutá zmluvná strana oznámi ich zmenu druhej strane. Prípadná samotná zmena zápisu vo verejnom registri (napr. obchodný register, živnostenský register a pod.) nie je postačujúca - zmluvná strana, ktorej sa táto zmena týka, je povinná túto zmenu druhej strane osobitne oznámiť napriek tomu, že táto zmena bola vykonaná v príslušnom registri.
Toto ustanovenie je právne významné napríklad z hľadiska zodpovednosti za omeškanie, keďže v zmysle § 335 OBZ sa na riadne splnenie záväzku vyžaduje, aby bol záväzok splnený v určenom mieste. K splneniu záväzku (solúcia) teda nedôjde, ak je záväzok plnený v inom ako určenom mieste, v dôsledku čoho sa zmluvná strana dostáva do omeškania s tým súvisiacimi právnymi dôsledkami (napr. § 345 nasl. OBZ, § 365 a nasl. OBZ).
Na záver je potrebné podotknúť, že § 266 ods. 6 je kogentným ustanovením, ktorého použitie nemožno dohodou zmluvných strán vylúčiť ani sa od neho odchýliť (§ 263 OBZ).
Tomáš Čentík, 8. apríl 2018
Ilustračné foto: pixabay.com
