Na úvod tohto článku si dovolím zadefinovať cudzie slovo „nonsens“ tak, ako ho vymedzuje Oxford wordpower dictionary1 : „niečo čo niekto povie alebo napíše, čo nie je pravdou, alebo je len hlúpe“. Google prekladač poskytuje o čosi výstižnejšiu definíciu, keď nonsens definuje ako: „povedané alebo napísané slová, ktoré nemajú žiaden zmysel alebo nemajú žiaden význam“. Prosím zapamätajte si tieto definície až do konca tohto článku.
V trestnej veci jedného z klientov advokátskej kancelárie v ktorej autor tohto článku pôsobí, sa vyskytol prípad, pri ktorom došlo k naplneniu všetkých podmienok k uzatvoreniu dohody o vine a treste s obvineným v zmysle § 232 ods. 1 Trestného poriadku. Vopred upozorňujeme, že autorovi tohto článku je zrejmé, že na uzatvorenie dohody o vine a treste nemá obvinený právny nárok. Každopádne však skutok, ktorý bol predmetom trestného stíhania skutočne napĺňal formálne znaky trestného činu, obvinený sa k spáchaniu tohto skutku priznal, svoju vinu v plnej miere uznal a taktiež všetky dôkazy vykonané v prípravnom konaní (najmä však v čase po vznesení obvinenia) nasvedčovali pravdivosti priznania sa obvineného.
Obvinený aj úprimne oľutoval spáchanie skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, pričom dodávame, že sa jednalo o konanie proti mladistvému. Mladistvý obvinený nebol nikdy súdne trestaný, viedol riadny život a v škole vykazuje v zmysle vyjadrenia riaditeľa školy nadpriemerné študijne výsledky a vzorovú dochádzku. V jeho prípade sa jednalo o exces, teda o ojedinelé vybočenie z inak bezporuchového správania sa, ktoré však v danom prípade dosahovalo intenzitu zločinu, čím sa obhajobe znemožnilo uspieť v snahe o zmier, prípadne o podmienečné zastavenie trestného stíhania. Na tomto základe vypracovala advokátska kancelária v zmysle pokynov klienta podnet obvineného na začatie konania o dohode o vine a treste s prokurátorom v zmysle § 232 ods. 1 Trestného poriadku.
Ako tak plynul čas, zo strany prokuratúry neprichádzala žiadna odpoveď. Pracovníci advokátskej kancelárie to pripisovali pozvoľnému pracovnému tempu, ktoré je tak charakteristické letným mesiacom. Proste „uhorková sezóna“. V čase od konca septembra sa prvé pokusy o telefonické spojenie končili v tom lepšom prípade oznámením spojovateľky, že dotyčný dozorujúci prokurátor išiel práve na obed (o 10:30... dobrú chuť), v tom horšom prípade fiaskom v podobe nezdvihnutého telefónu.
Začiatkom októbra sa však na pracovníkov advokátskej kancelárie usmiala šťastena a dozorujúci prokurátor osobne zodvihol telefón. Pocit šťastia však bol predčasný. Po tom, čo pracovníci advokátskej kancelárie vysvetlili v akej veci volajú, sa zo strany dozorujúceho prokurátora dočkali oznámenia toho, že vo veci bola podaná obžaloba na mladistvého obvineného (čo je ešte stále v súlade s Trestným poriadok). Následne však prokurátor na otázku, v čom nevzhliadol možnosť konať o dohode o vine a treste, odvrkol, že v danom prípade podal obvinený (zastúpený advokátskou kanceláriou) sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, preto ak sa najprv sťažujeme, nech nečakáme, že sa potom s prokurátorom dohodneme (áno, vtedy sa mi zdvihol krvný tlak).
Aj po následnom (a hlavne dôkladnom) preštudovaní Trestného poriadku však autor tohto článku nenašiel ani jedno zákonné ustanovenie, ktoré by znemožňovalo konať o dohode o vine a treste v prípade, ak obvinený (resp. jeho obhajca) využije právo na podanie opravného prostriedku. O to viac, ak sa obvinený sťažoval proti uzneseniu o vznesení obvinenia, v ktorom sa podrobne rozpisovala subjektívna stránka u obvineného, ktorý nebol do vznesenia obvinenia ani raz vypočutý. Preto boli úmysel a motív obvineného pre OČTK v čase do prvého výsluchu obvineného, ktorý sa uskutočnil až po vznesení obvinenia, veľkou neznámou.
V zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a tiež zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení je v rukách dozorujúceho prokurátora v trestnom konaní sústredená veľká moc. Jedine prokurátor je oprávnený začať konanie o dohode o vine a treste s obvineným (resp. obžalovaným), čo potvrdzuje aj znenie ustanovenia § 231 písm. b) Trestného poriadku, podľa ktorého iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní uzavrieť s obvineným dohodu o vine a treste a podať návrh súdu na jej schválenie.
Preto ak má dozorujúci prokurátor tak významné slovo o tom, či sa konanie o dohode bude konať ale nie, mal by postupovať striktne podľa zákona, a nie podľa toho, či obvinený (obhajca) aktívne využívali svoje oprávnenia, ktoré možno znamenali pre prokurátora prácu navyše (rozhodovanie o sťažnosti), avšak nijakým spôsobom nezakladajú zákonnú prekážku konania o dohode o vine a treste. Opačný výklad by inklinoval k pomenovaniu myšlienkových pochodov slovom „nonsens“ tak, ako sme ho definovali v úvode tohto článku.
Je pravdou, že tento článok neprináša pre svojho čitateľa pridanú hodnotu v podobe nových poznatkov z oblasti pozitívneho práva. To ani nebolo zámerom autora. Naopak, jeho snahou bolo poukázať na scestnú aplikáciu trestného práva procesného v tých prípadoch, keď od OČTK očakávate (hoci márne), aspoň z časti korektné vybavenie trestnej veci svojho klienta.
Erik Surmánek, 7. októbra 2015
1) WEHMEIER, S.: Oxford wordpower dictionary, deviate vydanie, Oxford : Oxford University Press, 1995, s. 422. ISBN 0-19-431138-4
