Pripravujeme sa na neodvratne blížiace sa nahradenie ľudskej práce počítačmi a tak dnes necháme za nás aspoň čiastočne pracovať najväčší internetový prehliadač - ak si do gúglu zadáte heslo „prezidiálne plnomocenstvo“, vypľuje vám viacero rozsudkov Najvyššieho súdu SR (a od dnešného dňa aj tento článoček:-)).
Celkom komplexne je vysvetlenie tohto inštitútu zosumarizované v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 3 Cdo 76/2012 (prečítajte si TU) - využívame CTRL - C a CTRL - V a môžeme citovať: „Právna povaha noriem Občianskeho súdneho poriadku aj právna úprava zastúpenia účastníka občianskeho súdneho konania zástupcom, ktorého si zvolí, zostala v základných rysoch nezmenená od účinnosti tohto základného procesného kódexu civilného konania (od 1. apríla 1964). Rozhodovacia prax súdov od počiatku účinnosti tohto kódexu pripúšťala nielen jednoduché a procesné plnomocenstvo, ale tiež všeobecné plnomocenstvo (všeobecnú plnú moc) a aj uloženie všeobecnej plnej moci v spisoch súdnej správy. Už napríklad v R 21/1981 („K niektorým otázkam praxe súdov a štátnych notárstiev vo veciach súdneho výkonu rozhodnutia) sa uvádza, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevylučujú možnosť založiť tzv. všeobecnú plnú moc do spisov súdnej správy [pre takú plnú moc sa zaužívalo tiež označenie „prezidiálna plná moc“ (zrejme vzhľadom na jej uloženie v „prezídiu súdu“)] a v konkrétnej veci sa na ňu odvolať. Aj odborná právnická literatúra je od počiatku jednotná v tom, že existenciu právneho vzťahu zastúpenia môže účastník konania preukazovať nielen konkrétne formulovaným plnomocenstvom (obsahujúcim okrem označenia zástupcu a zastúpeného tiež údaje konkretizujúce a individualizujúce určitý úkon alebo prejednávanú vec), ale aj tzv. všeobecným plnomocenstvom, ktoré môže byť založené v spise súdnej správy. V tomto prípade „postačí v súdnych spisoch odkaz na túto plnú moc, pretože súd má vždy možnosť do spisov správy prejednávajúceho súdu nahliadnuť“ (viď napríklad JUDr. Vlastimil Handl, CSc., JUDr. Josef Rubeš a kol, Občanský soudní řád, Komentář, I. diel, Praha 1985, str. 182). Na možnosť udelenia takéhoto plnomocenstva a jeho založenia do spisov súdnej správy poukazuje aj súčasná odborná literatúra (viď napríklad Jaroslav Krajčo a kol. Občiansky súdny poriadok, Komentár, I. diel, EUROUNION, 2010, str. 146, resp. tiež Števček, Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok, Komentár, C. H. Beck, 2009, str. 62). Aj v publikácii autorov Bureš, Drápal, Krčmář, Mazanec, Občanský soudní řád, Komentář – I. díl, C. H. Beck, Praha, 2003, sa na str. 107 uvádza, že „v občianskom súdnom konaní sa uplatňuje tiež tzv. všeobecná plná moc, ktorou zmocniteľ zmocnil zmocnenca, aby ho zastupoval vo všetkých veciach; táto plná moc dopadá tak na hmotnoprávne úkony, ako aj na úkony procesné. Z hľadiska § 28a (pozn.: Občianskeho súdneho poriadku platného v Českej republike) má pre konanie rovnaký význam ako procesná plná moc. Možnosť udelenia tzv. všeobecnej plnej moci a jej založenia (ako „prezidiálnej plnej moci“) do spisov správy príslušného súdu nevylučoval teda Občiansky súdny poriadok v predchádzajúcich zneniach; túto možnosť nevylučuje ani v súčasnom znení. Právny názor, že v súlade so zákonom možno udeliť len jednoduché plnomocenstvo alebo procesné plnomocenstvo, nemal a nemá žiadne opodstatnenie.“
V praxi to funguje približne takto: originál generálnej plnej moci (k problematike platnosti generálnej plnej moci bližšie v našom článku TU) alebo plnej moci vymedzenej tak, aby pokrývala súdne konania (udelenú napríklad na zastupovanie vo všetkých súdnych konaniach, v ktorých je účastníkom splnomocniteľ alebo na zastupovanie vo všetkých konaniach, v ktorých je splnomocniteľ žalobcom vedených na Okresnom súde Košice a podobne) je potrebné spolu s jednoduchou žiadosťou o uloženie do spisov súdnej správy či žiadosťou o registráciu predložiť súdu. Súdy v takomto prípade spravidla (niektoré súdy tento postup odmietajú) reagujú oznámením, že plnomocenstvo bolo prijaté a je v spisoch súdnej správy založené pod určitou spisovou značkou (napr. Spr 1/2015). Na takéto na súde uložené plnomocenstvo je potom možné v ďalších podaniach poukazovať (napríklad v ďalšej žalobe sa uvedie, že plnomocenstvo na právne zastupovanie je založené v spisoch súdnej správy pod Spr 1/2015).
Prezidiálne plnomocenstvo predstavuje pre účastníka resp. jeho zástupcu, ktorý má na určitom súde väčšie množstvo konaní jednoduchú a vemi praktickú pomôcku.
Opísaný postup je podľa našich poznatkov akceptovaný väčšinou všeobecných súdov a to napriek tomu, že... opäť prenechávame slovo Najvyššiemu súdu SR: „Na založenie, resp. uschovanie všeobecného plnomocenstva do spisov súdnej správy sa vzťahovala Inštrukcia ministerstva spravodlivosti č. 18/1964 o účasti organizácií a štátu v súdnom konaní a o ich zastupovaní, ktorá umožňovala aj advokátom zastupujúcim „organizáciu alebo štát“ uschovať udelené všeobecné plnomocenstvo v správnych spisoch súdu, ktorý vo veci koná. Citovaná inštrukcia bola však s účinnosťou od 19.3.2012 Inštrukciou ministerstva spravodlivosti č. 10/2012 zrušená (čl. 15a ods. 2; príloha č. 1a) bez náhrady. Z tohto dôvodu súdy nie sú už ani oprávnené ani povinné akceptovať preukazovanie udelenia plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom konaní vrátane konania v správnom súdnictve poukazom na originál všeobecného plnomocenstva uschovaného v spisoch správy súdu, ktorý vec prejednáva. Tým súčasne strácajú opodstatnenie rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 2 Cdo/112/2011, 7 Cdo/45/2011, 4 Cdo/70/2011, 5 Cdo/54/2011, 2 Cdo/56/2011, ako aj 3 Cdo/76/2012, ktorých právne posúdenie sa vzťahovalo na obdobie účinnosti inštrukcie č. 18/1964. Aj v čase jej účinnosti inštrukcia č. 18/1964 vyžadovala uschovanie originálu plnomocenstva v spise súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná, t.j. na každom jednom súde, ktorý dotknutú vec prejednáva a rozhoduje o nej samostatne (bod III in fine). Táto požiadavka na preukázanie udeleného plnomocenstva žiadnym spôsobom nespochybňuje rozsah udeleného plnomocenstva podľa § 25 ods. 1 O.s.p.“
Ak ste čítali pozorne, rozhodnutie, ktoré citujeme v úvode je v tomto rozhodnutí (ide o uznesenie NS SR zo dňa 24. apríla 2014, vydané v konaní 8Sži/28/2013, ktoré nájdete TU) – úplne nemilosrdne - označené ako rozhodnutie, ktoré už nemá opodstatnenie.
Vzaté prísne formálne má novšie rozhodnutie NS SR pravdu. Skúsme však ešte jedno odôvodnenie rozhodnutia: „Tzv. prezidiálna plná moc má v našich podmienkách tradíciu – ide o prípady, kedy je generálna plná moc, prípadne plná moc udelená pre viaceré konania založená do spisov súdnej správy. Je pravdou, že súčasná právna úprava (ani po prijatí troch nových procesnýnch kódexov) tento typ plnomocenstva resp. postup pri takomto spôsobe preukazovania oprávnenia zastupovať neupravuje (ani na zákonnej ani podzákonnej úrovni) – ide však o inštitút, ktorý je v záujme strán konania a určitým spôsobom prispieva k hospodárnosti konania. Súd má preto za to, že takýto postup je možné akceptovať aj bez formálnej právnej úpravy ako súčasť zaužívaných a osvedčených zvyklostí v civilnom súdnom konaní.“
Rozhodnutie s takýmto odôvodnením však vo všemocnom vyhliadači, ale ani nikde inde, nenájdete – ide len o naše zbožné želanie, raz si niečo takéto v odôvodnení rozhodnutí súdov prečítať. Mohlo by to byť dobrým signálom, že naše právne prostredie dokáže pracovať aj bez výslovnej právnej úpravy na základe osvedčenej praxe.
Šaňo Bröstl ml.
ilustračné foto: pixabay.com
