Ak patríte ku generáciám, ktoré autoškolu absolvovali do roku 2009 s rozdielmi medzi dopravnou nehodou a škodovou udalosťou ste sa v rámci prípravy na „vodičák“ nemohli stretnúť. Takéto členenie zaviedol až zákon č. 8/2009 Z .z. o cestnej premávke (účinný od 1. februára 2009), ktorým bol nahradený dovtedajší zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.
Dôvody, pre ktoré bol zvolený takýto model spočívali v snahe odbremeniť policajné orgány, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky (obmedzovaných pri dokumentácii nehody priamo na mieste) od vyšetrovania tzv. malých dopravných nehôd a prenechať ich vyriešenie na ich účastníkov.
Zákon o cestnej premávke vymedzuje dopravnú nehodu ako udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej:
- sa usmrtí alebo zraní osoba – pri zraneniach nie je ich charakter a rozsah rozhodujúci a preto sa o dopravnú nehodu bude jednať v prípade akéhokoľvek zranenia osoby;
- sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie – pôjde o poškodenie samotnej diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, či účelovej komunikácie; čo presne tvorí predstavuje tzv. cestné teleso a ostatné súčasti pozemnej komunikácie určuje cestný zákon (135/1991 Zb.). Všeobecne prospešné zariadenie nie je v zákone o cestnej premávke definované, pôjde však napríklad o semafor, dopravnú značku, stĺpy elektrického vedenia;
- uniknú nebezpečné veci, ktorými sa rozumejú veci, ktoré pre svoju jedovatosť, horľavosť, výbušnosť, samozápalnosť, infekčnosť, rádioaktívnosť alebo inú vlastnosť sú hrozbou pre zdravie a život osôb, zvierat alebo rastlinstva, alebo pre zložky životného prostredia, možno prepravovať iba za mimoriadnych podmienok a za podmienok určených medzinárodnými a vnútroštátnymi predpismi.
- na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca 3990 eur – táto hranica je odvodená od jeden a pol násobku väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona (najčastejšie pôjde o škodu na samotných motorových vozidlách).
Spoločným znakom týchto prípadov je, že je ohrozená určitá osobitná hodnota (zdravie osôb, škoda na verejnom majetku resp. škoda nad určitú hranicu), z dôvodu ochrany ktorej si štát vymienil, aby jej vyšetrovanie a riešenie prebiehalo pod jeho kontrolou.
Všetky ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla nie sú považované za dopravnú nehodu, ale škodovú udalosť (aj tu existujú výnimky – viď záver), pri ktorej je ingerencia štátu prakticky nulová.
Vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo a zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.
Osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode je považovaná za účastníka dopravnej nehody – jej povinnosťou je:
- ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
- poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu,
- urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,
- zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
- zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel - ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie cestnej premávky, účastník dopravnej nehody môže premiestniť vozidlá, pritom je však povinný vyznačiť postavenie vozidiel po dopravnej nehode, situáciu a stopy.
- urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody,
- umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,
- preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,
- bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.
- poskytnúť orgánu Policajného zboru potrebnú súčinnosť pri objasňovaní dopravnej nehody vrátane predloženia dokladov, ktoré s tým súvisia.
Účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti a pri škodovej udalosti je povinný:
- bezodkladne zastaviť vozidlo,
- preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti,
- poskytnúť údaje o poistení vozidla,
- vyplniť a podpísať tlačivo na vypísanie údajov o dopravnej nehode alebo škodovej udalosti (ktoré je povinný dať poisťovateľ poistníkovi pri uzavieraní povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla alebo kedykoľvek na vyžiadanie),
- zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky,
- urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky,
- ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo na vypísanie údajov o dopravnej nehode alebo škodovej udalosti - Najvyšší súd SR (rozhodnutie z 23. augusta 2011, spisová značka 10Sžd/1/2010) judikoval, že pojem „bezodkladne“ je v tomto prípade potrebné vykladať s prihliadnutím na všetky okolnosti a v posudzovanom prípade preto určil, že ak účastník škodovej udalosti upovedomil dotknutú osobu až ráno (a nie v noci, kedy došlo k škodovej udalosti a počas ktorej naviac husto pršalo), je podmienka bezodkladnosti splnená.
Je však potrebné upozorniť na to, že škodová udalosť môže byť považovaná za dopravnú nehodu a to v prípadoch ak:
- nie je splnená niektorá z vyššie uvedených povinností účastníka škodovej udalosti,
- je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo
- sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
Na možnosť posúdenia škodovej udalosti ako dopravnej nehody netreba zabúdať – predovšetkým upozorňujeme na to, že sa tak môže stať pri zanedbaní úplne základných povinností ako sú zastavenie vozidla či preukázanie totožnosti.
Čo sa týka „dohody o zavinení“ v podstate ide o základný účel inštitútu škodovej udalosti a teda dospieť čo najbezbolestnejšie k záveru o tom, kto je za vzniknutú škodu resp. celkovú situáciu zodpovedný. Dohoda by samozrejme mala vychádzať zo skutočného stavu – nič nebráni tomu určiť mieru spoluzavinenia druhého účastníka škodovej udalosti. Dohoda by mala byť zachytená v tlačive o škodovej udalosti alebo iným vhodným spôsobom, tak aby ju bolo možné preukázať do budúcnosti (nie je zriedkavé, že po niekoľkých dňoch, či múdrych radách zo svojho okolia druhý účastník škodovej udalosti otázku svojho zavinenia vidí úplne inak).
Šaňo Bröstl ml.
Zdroj citovaného rozhodnutia: judikaty.info
Ilustračné foto: pixabay.com
