V zmysle § 3 odsek 1 Notárskeho poriadku notárskou činnosťou (v užšom zmysle slova) je a) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch, b) osvedčovanie právne významných skutočností, c) konania vo veciach notárskych úschov a d) úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov.
V tomto príspevku načrtnem podstatné rozdiely medzi tradičnými notárskymi úkonmi uvedenými pod písm. a) a b) vyššie, teda medzi spisovaním a vydávaním listín o právnych úkonov (solemnizačná činnosť) a osvedčovaním právne významných skutočností (verifikačná činnosť), keďže napriek spoločným črtám majú viacero odlišujúcich znakov.
Ich rozdiel možno badať už z ich samotného zákonného znenia a tiež z § 46 a § 56 Notárskeho poriadku, kde sú vymenované jednotlivé právne úkony, ktoré notár spisuje, resp. právne skutočnosti, ktoré notár osvedčuje.
V solemnizačnej činnosti (spisovanie listín o právnych úkonoch) notár vystupuje ako autor týchto listín s plnou právomocou tvoriť a formulovať právne vety a niesť aj zodpovednosť za ich právnu bezchybnosť. Právne úkony (napr. závety, zmluvy, vyhlásenia a i.) notár spisuje vo forme notárskej zápisnice.
Tu chcem zvýrazniť aj podstatný rozdiel medzi notárom a advokátom. Notár je nezávislý a nestranný (§ 4 ods. 2) poskytovateľ právnej služby a ku každému účastníkovi svojho úkonu musí pristúpiť s rovnakou starostlivosťou. Jeho klientom nie je napr. len predávajúci, ktorý ho oslovil so žiadosťou o vyhotovenie kúpnej zmluvy, ale aj kupujúci, ktorému notár musí vysvetliť celý úkon aj s prípadnými ustanoveniami v jeho neprospech.
Spisovanie notárskych zápisníc o právnych úkonoch je najpodstatnejšou súčasťou notárskej činnosti. Zo znenia § 46 vyplýva, že notár môže spisovať tak jednostranné ako i viacstranné právne úkony, právne úkony za života, i mortis causa. Aj keď to zo znenia Notárskeho poriadku priamo nevyplýva, notár by mal spisovať listiny o právnych úkonoch predovšetkým z oblasti súkromného práva.
Medzi najčastejšie právne úkony, ktoré notár spisuje vo forme notárskej zápisnice patria:
- zmluvy o prevodoch nehnuteľností (kúpne, darovacie a zámenné zmluvy, dohody o zrušení a vyporiadaní podielového alebo bezpodielového spoluvlastníctva)
- zmluvy o zriadení a zrušení vecného bremena
- dohody o zúžení, rozšírení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o dohody o vyhradení jeho vzniku ku dňu zániku manželstva
- vyhlásenia povinných osôb podľa § 41 Exekučného poriadku (tzv. exekučné tituly)
- právne úkony v obchodných veciach (zakladateľské listiny, spoločenské zmluvy, rozhodnutia jediného spoločníka a jediného akcionára, zmluvy o prevode obchodných podielov a i.)
- závety a listiny o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov.
Najmä pri úkonoch pre prípad smrti (závety, listiny o vydedení) sa domnievam, že je maximálne vhodné, aby ich spisovali výlučne notári, keďže sú to práve oni, ktorí ako súdny komisári prejednávajú dedičstvá a častokrát neodborne napísaný závet, resp. závet bez zohľadnenia súvisiacich dedičských inštitútov spôsobí v konaní o dedičstve viac problémov ako osohu.
Zároveň uvádzam najčastejšie právne úkony (skutočnosti), ktoré musia byť spísané výlučne vo forme notárskej zápisnice:
- právny úkon osoby, ktorá nemôže čítať alebo písať (§ 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 49 Notárskeho poriadku)
- tzv. modifikačné dohody manželov ohľadom ich bezpodielového spoluvlastníctva (§ 143a Občianskeho zákonníka)
- závet spísaný maloletým, ktorý dovŕšil 15. rok veku (§ 476d ods. 2 Občianskeho zákonníka)
- zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina akciovej spoločnosti (§ 162 ods. 2 Obchodného zákonníka)
- rozhodnutie jediného akcionára, resp. zápisnica z priebehu valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, ktorých obsahom je napr. zmena stanov, zvýšenie alebo zníženie základného imania, zmena právnej formy (§ 187 ods. 2 a § 190 Obchodného zákonníka)
- zmluva o zlúčení obchodných spoločností (§ 218a Obchodného zákonníka)
- schválenie zmluvy o zlúčení akciových spoločností (§ 218c ods. 1 Obchodného zákonníka.
Podstatou a dôležitým rozdielom verifikačnej činnosti notára, oproti listinám o právnych úkonoch spísaných notárom je to, že pri osvedčovacích úkonoch notár na žiadosť účastníka „len osvedčuje“ skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. To samozrejme neznižuje vážnosť verifikačného úkonu notára, ale vyjadruje jeho inú povahu aj pôsobenie (postavenie) notára pri jeho vyhotovovaní.
Osvedčovanie právne významných skutočností je činnosťou, kde sa notár naplno prejavuje ako osoba požívajúca dôveru, ktorej povinnosťou je starostlivo zachytiť všetko podstatné, čo sa v jeho prítomnosti udialo. Do osvedčovaného deja notár nesmie aktívne vstupovať, pri tejto činnosti nemá postavenie právneho radcu, resp. hodnotiteľa osvedčovaného deja alebo skutočnosti, zároveň nenesie zodpovednosť za to, že osvedčovaný skutkový stav skutočne prebehol v súlade so zákonom a nezodpovedá ani za pravdivosť skutočností uvádzaných v listinách (§ 57 ods. 3, § 58 ods. 4). Jeho úlohou je vo forme verejnej listiny zabezpečiť dôkaz o osvedčovanej skutočnosti.
Ďalším rozdielom je aj forma vyjadrenia notárskeho úkonu, kým solemnizačnú činnosť notár vyjadruje výlučne vo forme notárskej zápisnice, verifikačná činnosť môže byť vyjadrená vo forme osvedčovacej doložky na listine (legalizácia, vidimácia, osvedčenia času predloženia listiny), vo forme notárskej zápisnice (napr. registrácia na účely poberania podielu dane z príjmov, osvedčovanie priebehu valných zhromaždení právnických osôb, osvedčenie, osvedčenie o inej skutočnosti) alebo vo forme protestnej listiny (osvedčenie o proteste zmenky). Nemenej dôležitým rozlišujúcim prvkom medzi týmito tradičnými notárskymi činnosťami je tiež to, že kým notárska zápisnica je verejnou listinou celá, v prípade osvedčovacích úkonov vyjadrených vo forme osvedčovacej doložky, je verejnou listinou len osvedčovacia doložka, nie listina, na ktorej je táto doložka pripojená (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku).
Medzi osvedčovania právne významných skutočností patrí osvedčenie o
- správnosti odpisu alebo fotokópie (ďalej len "odpis") listiny (vidimácia),
- pravosti podpisu na listine (legalizácia),
- tom, že bola predložená listina a kedy sa tak stalo,
- protestácii zmeniek,
- priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb,
- tom, že je niekto nažive,
- vyhlásení o vydržaní,
- splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom,
- iných skutočnostiach.
Bližšie o jednotlivých úkonoch notárskej činnosti ale už nabudúce.
Juraj Göbl
