Ďalšou z noviniek, ktorú dnešná úprava sporového konania nepozná, je rozsudok pre zmeškanie ŽALOBCU.
Vytvorenie tohto inštitútu – systematicky zaradeného medzi skrátené konania a skrátené rozhodnutia – je podľa dôvodovej správy odôvodnené tým, že „Dôsledky kontradiktórneho sporového konania vyžadujú procesnú aktivitu oboch sporových strán zásadne rovnako, preto predkladateľ prikročil ku konštruovaniu sankcie za procesnú pasivitu i na strane pasívneho žalobcu.“
Z praxe poznáme veľa prípadov, kedy je žalobca pasívny či už úmyselne, alebo len z nezáujmu, preto zámer pomenovaný predkladateľom zákona považujeme za úplne legitímny.
Súd bude môcť v konaniach podľa Civilného sporového poriadku rozhodnúť kontumačne z dôvodov na strane žalobcu za splnenia nasledovných podmienok:
- súd rozhoduje o žalobe na plnenie (pri ostatných typoch žalôb je takýto postup explicitne vylúčený) – nesedí nám vylúčenie pri určovacích žalobách, nakoľko z pravidla o prednosti žaloby na plnenie pred žalobou na určenie vyplýva, že kontumačne by malo byť možné rozhodnúť aj o určovacej žalobe;
- nedostavenie sa žalobcu na pojednávanie vo veci;
- žalobca bol na pojednávanie vo veci riadne a včas predvolaný. Riadnym predvolaním sa pravdepodobne bude rozumieť predvolanie spĺňajúce všetky obsahové a formálne náležitosti tohto úkonu (§ 96 CSP) a jeho súčasťou musí byť, podľa výslovného príkazu CSP, aj poučenie o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti kontumačného rozhodnutia. Pri včasnosti sa bude vychádzať z ustanovenia § 174 odsek 2 CSP, podľa ktorého „Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať“;
- žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami – bude sa jednať o prípady, kedy sa žalobca nedostaví na pojednávanie bez akéhokoľvek vysvetlenia, alebo svoju neprítomnosť neospravedlní predpísaným spôsobom. Nevieme si celkom dobre predstaviť čo bude kritériom pre posudzovanie včasnosti, keďže vážna okolnosť môže nastať kedykoľvek pred pojednávaním a preto by možno bolo vhodnejšie uvažovať o tom, že žalobca má neprítomnosť ospravedlniť bezodkladne po zistení vážnej okolnosti.
Text návrhu zákona tiež normuje, že ak je v jednej veci viacero žalobcov a nejde o samostatné spoločenstvo, rozsudok pre zmeškanie možno vydať iba vtedy, ak podmienky na jeho vydanie spĺňa každý z nich, čo nepochybne vyplýva z povahy veci.
V súlade s východiskami skrátených konaní resp. rozhodnutí bude odôvodnenie takéhoto kontumačného rozsudku obsahovať len stručnú identifikáciu procesného nároku (asi sa má na mysli nárok, ktorý je predmetom konania, čiže je namieste sa spýtať, či nie je vhodnejšie slovné spojenie "uplatnený nárok") a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie (aj tu by sa nám ako vhodnejší javil termín „posúdenie dôvodov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie“, nakoľko právny dôvod vydania rozsudku vyvoláva spojitosť s hmotným právom – naviac, aj v § 349 CSP, kde sa upravuje prípustnosť odvolania sa používa textácia „z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia).
Ako sa bude môcť žalobca proti takémuto rozsudku brániť? Ak z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol tento rozsudok vyhlásený, súd na jeho návrh tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Tento návrh môže žalobca podať do 15 dní od kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel, o čom musí byť v rozsudku aj poučený – uvedená lehota asi nebude nikdy plynúť skôr ako od doručenia rozsudku s takýmto poučením, aby sme trošku vyrývali, musíme uviesť, že celkom by nás zaujímalo ako by súd posúdil situáciu, keby po vyhlásení rozsudku žalovaný písomne oznámil žalobcovi, že bol vydaný takýto rozsudok.
Podobne ako dnes pri rozsudku pre zmeškanie žalovaného súčasne platí, že žalobca bude môcť podať odvolanie, avšak len z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie.
Všetky vyššie naznačené možné nejasnosti prax veľmi rýchlo vyrieši a sú len kozmetického charakteru - z koncepčného hľadiska môže nový inštitút len a len prispieť k zrýchleniu konania a plne reflektuje na to, že žalobca ako dominus litis by sa o spor a chod konania mal náležite zaujímať. Musíme tiež vysloviť presvedčenie, že súdy nebudú s využitím kontumačného rozsudku váhať aj keď je jeho uplatnenie len fakultatívne.
Šaňo Bröstl ml.
Pozri tiež:
Nové inštiúty sporového konania (1): Predbežné prejednanie sporu
