Určite ste to už zažili – po ťažkom dni v práci vám pani predavačka za pokladňou v obchode zahlási „Choďte si to láskavo rozmeniť“ či „Túto roztrhnutú päť eurovku vám nevezmem“. Aby ste neostali šokovaný aj nabudúce, prečítajte si nasledujúce riadky, ktoré vás pre takýto prípad vyzbroja – cieľom článku je poukázať na vybrané (polo)mýty o platbe peniazmi v obchode, ktoré pretrvávajú v spoločenskej praxi a zároveň ich uviesť na pravú mieru.
Niečo na úvod
Zákonným platidlom v Slovenskej republike sú eurobankovky a euromince, ktoré sú určené na peňažný obeh a ktoré vo svojej nominálnej hodnote slúžia na uhrádzanie peňažných záväzkov. Pri nákupe v obchode, resp. pri inej úhrade peňažného záväzku je spravidla povolené platenie eurobankovkami a euromincami bez akýchkoľvek obmedzení (s výnimkou zákonných dôvodov) – v zásade platí základné zákonné pravidlo, že pri peňažných platbách v hotovosti je v Slovenskej republike zakázané bez zákonného dôvodu odmietnuť prijatie zákonných platidiel v ich nominálnej hodnote (§ 17a zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska).
Právnické osoby a fyzické osoby v Slovenskej republike sú pri peňažných platbách povinné prijímať zákonné platidlá – odmietnuť prijatie zákonných platidiel je možné len za podmienok stanovených zákonom. Odmietnutie prijatia zákonného platidla prichádza do úvahy v nasledovných prípadoch:
- pri platbe v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 eur; pri platbe v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi (§ 4 ods. 1 a 2 zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti)
- pri platbe vykonávanej v cudzej mene podľa osobitných predpisov
- ak sa účastníci právneho vzťahu dohodli na platbe v cudzej mene
- ak právny predpis limituje nominálnu hodnotu, resp. počet bankoviek alebo mincí pri platbe v hotovosti
- ak ide o falšované, neplatné alebo poškodené bankovky a mince
Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“) a banky sú povinné pri peňažných platbách prijímať eurobankovky a euromince bez obmedzenia výšky hotovostnej platby, nominálnej štruktúry alebo celkového počtu prijímaných eurobankoviek a euromincí.
Mýtus č. 1 – „Toľkými drobnými platiť nemôžete“
V praxi sa stáva, že pri platbe väčším počtom mincí odmietne obchodník prijať peňažnú hotovosť. V tejto súvislosti je potrebné zodpovedať otázku, či existuje hranica aké množstvo mincí musí zo zákona fyzická osoba alebo právnická osoba prijať pri jednej peňažnej platbe v hotovosti.
Často sa stáva, že obchodník odmietne prijať platbu mincami bez ohľadu na skutočnosť, z akého počtu mincí pozostáva platba. Právna úprava limituje platbu mincami maximálne na 50 kusov euromincí. Obchodník preto môže odmietnuť prijať platbu mincami iba v tom prípade, ak pri jednej peňažnej platbe v hotovosti ide o platbu viac ako 50 kusov euromincí.
Za mýtus teda možno označiť generálne odmietanie platieb väčším počtom mincí zo strany obchodníkov bez rozlišovania počtu euromincí tvoriacich hotovostnú platbu – relevantnou hranicou odlišujúcou mýtus od platnej právnej úpravy je počet mincí predstavujúcich tzv. mincovú platbu a to bez ohľadu na nominálnu hodnotu jednotlivých mincí.
Mýtus č. 2 – „Z 500 eurovej bankovky nevydávame“
Bežným prípadom je aj odmietnutie prijatia platby bankovkami vyššej nominálnej hodnoty (zvyčajne 500 €, 200 €, 100 €). Je takéto obmedzenie prijímania eurobankoviek vyššej nominálnej hodnoty právne prípustné? Odpoveď znie jednoznačne nie.
Z právnej úpravy totiž nevyplýva, aby zo základného zákonného pravidla zákazu odmietnuť prijatie zákonných platidiel v ich nominálnej hodnote existovala v tomto smere výnimka. Právna úprava obchodníkom neumožňuje odmietnuť prijatie eurovej hotovosti z dôvodu vysokej nominálnej hodnoty eurobankovky.
Pre prijímanie eurovej hotovosti platí iba jediné obmedzenie a to neprijať pri jednej platbe viac ako 50 kusov euromincí (to neplatí pre Národná banku Slovenska a banky) – viď mýtus č. 1. Pre obchodníkov pri platbe v hotovosti platí povinnosť prijímať bankovky bez obmedzenia, t.j. bez ohľadu na nominálnu hodnotu bankovky, resp. bez ohľadu na výšku nominálnej hodnoty bankovky vo vzťahu k hodnote platby.
Prax obchodníkov odmietajúcich bankovky vyššej nominálnej hodnoty nemá žiadnu oporu v právnych predpisoch.
Mýtus č. 3 – „Poškodené bankovky a mince neberieme“
Tento mýtus nie tak celkom mýtusom – aplikačné problémy spôsobuje absencia legálnej definície pojmu poškodená bankovka, resp. minca, t.j. v praxi môže vzniknúť spor o to, či bankovka/minca je alebo nie poškodená a teda či obchodní je alebo nie je oprávnený ju odmietnuť.
Rozsah poškodenia, kedy obchodník môže odmietnuť prijať bankovku alebo mincu právna úprava neupravuje. Zákon umožňuje právnickým osobám a fyzickým osobám odmietnuť poškodené eurobankovky alebo poškodené euromince bez bližšej konkretizácie poškodenia.
Pri uplatnení zákonného dôvodu na odmietnutie prijatia bude posúdenie poškodenia závisieť na subjektívnom zhodnotení ich poškodenia zo strany obchodníka. V zásade je odmietnutie prijatia poškodenej bankovky alebo mince právom obchodníka – nakoľko právne predpisy konkrétne nešpecifikujú, kedy je platidlo poškodené v takom rozsahu, ktorý zakladá právo odmietnuť jeho prijatie, bude otázka posúdenia poškodenia závisieť na vlastnej úvahe obchodníka. Ako bude uvedené v ďalšom texte obchodník by nemal odmietnuť bankovku, ktorá je zlepená za splnenia zákonných predpokladov.
Poškodené bankovky a mince možno vymeniť za nepoškodené v NBS alebo v ktorejkoľvek komerčnej banke, ktoré sú povinné poškodené platidlá vymeniť – rozdiel vo výmene v NBS a komerčnej banke je v odplatnosti výmeny. NBS vymieňa poškodené peniaze bezplatne, komerčná banka si za výmenu môže účtovať manipulačný poplatok. Ďalší rozdiel je tiež v rozsahu poškodenia, v závislosti od ktorého vymieňa poškodené platidlá výlučne NBS alebo NBS a zároveň aj komerčná banka.
Napriek absencii zákonnej definície poškodenej bankovky alebo mince možno za poškodené platidlá považovať také, ktoré sú popísané, pomaľované, necelé, roztrhnuté, natrhnuté, deravé, poškvrnené alebo inak zašpinené.
Právna úprava definuje z hľadiska poškodenia iba pojem celej a necelej eurobankovky a euromince – celé sú také bankovky a mince, ktorým nechýba žiadna ich časť; za celé eurobankovky sa považujú aj také eurobankovky, ktorým nechýba žiadna ich časť a sú zložené z viacerých častí, pričom nie sú pochybnosti, že jednotlivé časti patria k sebe, napríklad podľa sériového čísla alebo tvaru v mieste roztrhnutia (napr. roztrhnuté bankovky, ktoré boli následne zlepené); necelými bankovkami a mincami sú také, ktoré nie sú celé podľa predchádzajúcej vety.
Žiadateľ, ktorý predkladá na výmenu poškodené eurobankovky alebo euromince, je povinný preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti, na požiadanie NBS alebo banky predložiť ním podpísané písomné vysvetlenie o okolnostiach poškodenia a uhradiť manipulačný poplatok, ak je ustanovený (v prípade komerčných bánk).
Výmena eurobankoviek a euromincí v komerčnej banke
V klasickej komerčnej banke je možná výmena len takých znehodnotených alebo inak poškodených bankoviek, ktoré sú celé, prípadne ak im chýba len nepatrná časť; nepatrnou časťou sa rozumie časť, ktorá zmenší dĺžku alebo šírku eurobankovky o maximálne 10 mm, pričom rozdiel sa meria vždy voči ustanovenej dĺžke alebo šírke eurobankovky.
Poškodené alebo inak znehodnotené euromince vymieňajú banky len v prípade, ak sú celé. Necelé euromince ani úmyselne poškodené euromince, napríklad euromince s vyvŕtaným otvorom sa nevymieňajú za náhradu. Takéto euromince odoberá pri predložení NBS a banky bez náhrady.
Banky poskytujú predkladateľovi náhrady za znehodnotené a inak poškodené eurobankovky a euromince vo výške ich nominálnej hodnoty , ak nie sú pochybnosti o ich pravosti a o tom, aká je ich nominálna hodnota.
Výmena eurobankoviek a euromincí v NBS
V NBS je možné vymeniť navyše aj necelé eurobankovky, resp. také eurobankovky, ktorým chýba viac ako nepatrná časť – predložený zvyšok bankovky však musí byť väčší ako 50 % pôvodnej plochy.
Veľkosť plochy predloženého zvyšku bankovky sa posudzuje podľa mriežky, ktorá rozdeľuje plochu bankovky príslušnej nominálnej hodnoty na 100 rovnako veľkých políčok, pričom jednotlivé políčka sú usporiadané do desiatich stĺpcov a desiatich riadkov. Náhrada vo výške nominálnej hodnoty bankovky sa poskytne len v prípade, ak predložený zvyšok bankovky je identifikovateľný, celistvý (tvorí súvislý neporušený celok) a zakrýva minimálne celú plochu päťdesiatich políčok mriežky a polovicu plochy ďalšieho políčka mriežky.
Takto zákonodarcom zvolené riešenie má svoje opodstatnenie – účelom je zabrániť zneužitiu inštitútu výmenu poškodených bankoviek pred špekulatívnymi výmenami s cieľom získať bankovky v dvojnásobnej nominálnej hodnoty predložením dvoch častí tej istej bankovky.
NBS môže v odôvodnených prípadoch na základe žiadosti poskytnúť náhradu za zničené alebo poškodené bankovky a mince, napríklad za zuhoľnatené bankovky, bankovky rozpadnuté na drobné časti a bankovky, ktoré nie sú celé a celistvé a ktoré nebolo možné vymeniť ani za ne poskytnúť náhradu. Žiadateľ v žiadosti uvedie svoje meno, priezvisko, adresu svojho trvalého pobytu alebo sídla a podrobný opis toho, ako k zničeniu bankoviek alebo mincí došlo; zásielka so zničenými bankovkami alebo mincami sa zasiela ako cenná zásielka a označí sa textom „Zničené peniaze“.
NBS môže v odôvodnených prípadoch na základe žiadosti vymerať alebo poskytnúť náhradu za necelé bankovky alebo pamätné bankovky aj inak, ak žiadateľ preukáže, že zvyšné časti bankoviek boli zničené, napríklad predložením úradne overených dokladov potvrdzujúcich skutočnosť, na ktorej základe došlo k zničeniu bankoviek.
Sankcie za porušenie zákazu odmietnutia prijať zákonné platidlo
V prvom rade je potrebné upozorniť na trestnoprávnu rovinu, t.j. ak niekto v rozpore s relevantnými právnymi normami odmietne bez zákonného dôvodu prijatie zákonných platidiel, môže sa dopustiť konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania obehu peňazí podľa § 273 Trestného zákona. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia „Kto bez zákonného dôvodu odmieta tuzemské peniaze alebo poškodzuje tuzemské peniaze, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov“.
Okrem potenciálnej trestnoprávnej zodpovednosti (ktorá pri bežných prípadoch odmietnutia prijatia platby nebude určite nikdy vyvodzovaná) prichádza do úvahy aj administratívnoprávna zodpovednosť – orgán dohľadu (napr. Slovenská obchodná inšpekcia) môže ukladať dohliadaným subjektom príslušné opatrenia na nápravu a peňažné pokuty. Podnikateľom možno za zistenie nedostatku spočívajúceho v odmietnutí prijatia zákonných platidiel bez zákonného dôvodu uložiť peňažnú pokutu až do hodnoty 30 000 eur a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do hodnoty 60 000 eur. Ak orgán dohľadu zistí uvedený nedostatok v činnosti podnikateľa, môže popri uložení pokuty podnikateľovi, uložiť peňažnú pokutu až do hodnoty 1 500 eur a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do hodnoty 3 000 eur aj zodpovednej fyzickej osobe, ktorá zapríčinila zistený nedostatok v činnosti podnikateľa.
Tomáš Čentík, 22.04.2015
ilustračné foto: pixabay.com
