Hoci Občiansky súdny poriadok s vysokou pravdepodobnosťou vstupuje do posledného roka svojej existencie, prostredníctvom zákona č. 73/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol ešte nie nepodstatným spôsobom novelizovaný.
Podľa uvedenej novely účinnej od 1. mája 2015:
- pribudnú nové druhy predbežných opatrení (§ 76 odsek 1 písmeno h) až j) OSP), ktorými môže súd nariadiť obmedzenia na ochranu duševnej a telesnej integrity určitej osoby tým, že inej osobe obmedzí vstup do obydlia, obmedzí približovanie sa k chránenej osobe, či zakáže jej kontaktovanie komunikačnými prostriedkami;
- sa upravuje nové konanie o niektorých otázkach ochranných opatrení (§§ 200g a 200h OSP) – ide len o rámcovú úpravu, ktorá následne odkazuje na nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Na uvedené konanie bude pre územie celej SR príslušný Okresný súd Bratislava III;
- musí byť odpor vecne odôvodnený (§172 odsek 1 a 174 odsek 1 OSP), inak ho súd odmietne.
V tomto príspevku sa nebudeme zaoberať novými predbežnými opatreniami a konaním o ochranných opatreniach, ktorú sú, mimochodom, len splnením legislatívnych záväzkov voči Európskej únii.
Predmetom nášho záujmu bude len nová požiadavka na vecné odôvodnenie odporu.
O zámere sledovanom predkladateľom návrhu zákona (vláda resp. Ministerstvo spravodlivosti SR) sa v dôvodovej správe nedozviete nič. Zmena vzišla z iniciatívy poslancov a je odôvodnená v spoločnej správe Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, pričom z tejto správy vyplýva, že: „Cieľom navrhovanej zmeny je precizovanie doterajšieho znenia (doplnenie slova „vecným“) a zabezpečenie procesnej efektivity odporu ako prostriedku procesnej obrany voči platobnému rozkazu. Ustanovením konkrétnej obsahovej náležitosti odporu sa má zabraňovať odďaľovaniu právoplatného ukončenia sporu. Požiadavku vecného odôvodnenia odporu treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej. Žalovaný musí v odôvodnení odporu uviesť konkrétne vecné tvrdenie, ktoré spochybňuje opodstatnenosť priznanej pohľadávky. Žalovaný si týmto spôsobom splní svoju povinnosť tvrdenia, ktorá je základným pilierom sporového konania. Navrhovaná zmena má aj snahu zjednotiť postup súdov pri výklade predmetného ustanovenia s ohľadom na posudzovanie obsahových náležitostí odporu, ako opravného prostriedku.“
Celú zmenu, ako aj jej odôvodnenie vnímame so silnými pochybnosťami a podľa nášho názoru vôbec neprispeje k ujasneniu celej problematiky. Už len samotné odôvodnenie tejto zmeny je zmätočné – podľa citovanej správy poslaneckých výborov platí, že „požiadavku vecného odôvodnenia odporu treba vykladať ako odôvodnený riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodením vo veci samej“. Autori zmeny zrejme nepostrehli, že už súčasne znenie Občianskeho súdneho poriadku upravuje, že odpor musí byť odôvodnený vo veci samej (§ 174 OSP) – takéto odôvodnenie zmeny preto vyznieva veľmi rozporuplne.
Novela Občianskeho súdneho poriadku však podľa nášho názoru v praxi vyvoláva len ďalšie otázniky, nakoľko pojem „vecne“ nie je práve jednovýznamový. Z nášho pohľadu nie je jednoznačné, či sa tým myslí, požiadavka, aby sa odôvodnenie týkalo merita veci v hmotnoprávnom význame (čo potom s odporom, ktorý je odôvodnený čisto procesnými nedostatkami konania?), alebo má ísť o odpor, ktorý ma obsahovať len tvrdenia, ktoré v konečnom dôsledku budú viesť k úspechu odporcu v konaní – potom nie je zrejmé do akej hĺbky a akým spôsobom má ísť súd pri preskúmavaní odporu. Alebo mal zákonodarca za cieľ vylúčiť účinky odporov typu „Podávame odpor, pretože pohľadávka odporcu je neexistujúca v celom rozsahu“, pretože neobsahujú žiadny konkrétny dôvod a sú príliš všeobecné – tomu by nasvedčovalo odôvodnenie „Žalovaný musí v odôvodnení odporu uviesť konkrétne vecné tvrdenie, ktoré spochybňuje opodstatnenosť priznanej pohľadávky“. Kde však potom bude hranica dostatočného odôvodnenia? Veď uvedený príklad má povahu vecného odôvodnenia - odporca by predsa nemal byť povinný uvádzať právne odôvodnenie ((iura novit curia), nemalo by preto postačovať, že namieta existenciu nároku, ktorý je voči nemu uplatňovaný? . Cieľom nemohlo byť ani vylúčenie blankoodporov (k tomu aj starší príspevok na našom portáli TU), pretože tie nie sú prípustné už podľa dnešnej úpravy.
Zmenený text Občianskeho súdneho poriadku nedáva na tieto otázky odpoveď (doplnilo sa len slovíčko „vecne“) a rovnako tak nerobia ani dokumenty z legislatívneho procesu - myslíme, že deklarovaný cieľ zjednotenia či sprehľadnenia praxe sa nepodarí dosiahnuť a výsledok môže byť presne opačný.
Bližšie rozuzlenie neprináša ani pohľad do pripraveného Civilného sporového poriadku, v ktorom sa zákonodarcovia celkom zjavne (okrem iného identickým odôvodnením zmeny) inšpirovali. Podľa § 260 CSP musí byť odpor vecne odôvodnený – zároveň však CSP ustanovuje, že v odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku a k odporu pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo predsa len trošku naznačuje, čo sa môže rozumieť pod vecným odôvodnením odporu. V samotnej dôvodovej správe k CSP sa však uvádza tiež pomerne stroho, že: „Inštitút vecného odôvodnenia treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, teda so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Riešia sa mnohoročné aplikačné problémy, ako posudzovať odpor, ktorého odôvodnenie tvorí jedna veta, že žalovaný nesúhlasí, dodaním adjektíva „vecne“ sa sprísňuje režim odporu voči platobnému rozkazu.“
Negatívne vnímame aj to, že – ako už inak býva u nášho zákonodarcu zvykom – novela neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia a preto nemusí byť celkom jasné, ako zákonne konformným spôsobom odôvodniť odpor v konaniach začatých pred jej účinnosťou (tu môže vzniknúť saj situácia, že platobný rozkaz bude vydaný po 1. máji 2015, i keď návrh bol vydaný pred týmto termínom alebo situácia, že lehota na podanie odporu plynie pred aj po účinnosti odporu). Je síce pravda, že teóriu sú sformulované určité pravidlá ako v týchto prípadoch postupovať, z hľadiska uchopiteľnosti zákona praxou by bolo vhodnejšie, ak by prechodné ustanovenia túto situáciu výslovne upravovali.
Podklady z legislatívneho procesu nájdete TU.
Šaňo Bröstl ml.
