Predmetom tohto článku je interpretácia relevantných zákonných ustanovení za účelom posúdenia, či výkon štátnej služby je zlučiteľný s personálnou a majetkovou účasťou v spoločnosti s ručením obmedzeným.
Úvod
Na účely tohto článku sa účasťou v spoločnosti s ručením obmedzeným rozumie účasť v niektorom z orgánov tejto spoločnosti (konateľ, valné zhromaždenie, dozorná rada) a majetková účasť formou majiteľstva obchodného podielu. Článok sa bude týkať tých štátnych zamestnancov, ktorá spadajú pod právny režim zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“).
S výkonom verejných funkcií sú z dôvodu zabezpečenia ich plnohodnotného výkonu, zamedzeniu konfliktu záujmov a minimalizácii ich zneužitia spojené isté obmedzenia – jedným z takýchto obmedzení je aj inštitút tzv. personálnej inkompatibility.
Podľa zákona o štátnej službe sa štátnemu zamestnancovi výslovne zakazuje:
- podnikať,
- vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta; inou zárobkovou činnosťou na účely tohto zákona sa rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu (§ 5 a § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov),
- byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb.
Z tohto obmedzenia pozná zákon o štátnej službe celý rad výnimiek (napr. vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publikačnú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť a pod.) – na účely tohto článku však bude významná výnimka, ktorá dovoľuje štátnemu zamestnancovi vykonávať správu vlastného majetku.
V tejto súvislosti je potrebné vyložiť jednotlivé zákonom normované obmedzenia, aby bolo možné ustáliť či účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným je v súlade so zákonom o štátnej službe.
Podnikateľská činnosť
Pri výklade pojmu podnikanie je potrebné vychádzať z legálnej definície obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorej sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, pričom za podnikateľa sa považuje: (i) osoba zapísaná v obchodnom registri, (ii) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, (iii) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, (iv) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Tento záver potvrdzuje aj súdna prax, podľa ktorej samotná majetková účasť určitej osoby ako spoločníka v obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným nie je vykonávaním jeho vlastnej podnikateľskej činnosti, ale je len určitou formou dispozície s vlastným majetkom, oprávňujúcou ho podieľať sa na výkone práv a povinností vyplývajúcich z jeho kapitálovej účasti v spoločnostiach. Vykonávaním, resp. prevádzkovaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou treba rozumieť aktívnu činnosť samotnej právnickej osoby smerujúcu k dosiahnutiu zisku (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 109/03 zo dňa 26.novembra 2003 publikovaný pod č. R 47/2005; stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.apríla 2002 publikované pod č. 36/2002, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Sža 7/2009 zo dňa 2. apríla 2009).
Činnosť spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným teda nespĺňa charakteristické znaky podnikania v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko majetková účasť v obchodnej spoločnosti sama osebe nie je podnikaním, ale formou dispozície s vlastným majetkom. Každá osoba má právo rozhodnúť sa akým spôsobom bude disponovať so svojim majetkom vrátane možnosti vložiť tento majetok do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným.
Podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka je len spoločenskou zmluvou (zakladateľskou listinou) založená spoločnosť s ručením obmedzeným, t.j. nie jej spoločník.
Z uvedenej legálnej definície a jej výkladu vyplýva, že účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným nespadá pod žiadnu z vymenovaných zákonných kategórií podnikateľov.
Iná zárobková činnosť
Pri výkone inej zárobkovej činnosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že táto limitácia platí iba v prípade, ak táto činnosť má k výkonu štátnej služby konkurenčný charakter („je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta“).
Pojem iná zárobková činnosť zákon o štátnej služby nedefinuje úplne. V tomto smere odkazuje zákon o štátnej službe na osobitný predpis, ktorým je zákon o dani z príjmov („inou zárobkovou činnosťou na účely tohto zákona sa rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu“). Z tejto definície vyplýva, že musí ísť nielen o výkon činnosti v spoločnosti s ručením obmedzeným, ale táto činnosť musí zakladať nárok na príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov (t.z. že ide o odplatnú činnosť).
Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov je takýmto príjmom aj príjem spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností. V tomto kontexte je potrebné odlišovať pojem príjem od pojmu podiel na zisku, ktorý je v podstate príjmom v užšom slova zmysle. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov totiž predmetom dane nie je podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva. Rovnako podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva je oslobodený od dane (medzi inštitútmi „nie je predmetom dane“ a „je oslobodený od dane“ nie je žiaden zásadný praktický rozdiel – ide iba o terminologické odlíšenie s rovnakým dôsledkom, ktorým je neplatenie dane v týchto prípadoch).
Z uvedeného vyplýva, že v prípade ak konateľ, resp. spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným nepoberá žiaden zdaniteľný príjem, nemožno jeho činnosť považovať za tzv. inú zárobkovú činnosť, t.j. jeho účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je vylúčená.
Z právnej úpravy možno jazykovo-systematickým výkladom vyvodiť, že inou zárobkovou činnosťou sa bude rozumieť predovšetkým aktívna činnosť určitej osoby, z ktorej možno dôvodne očakávať ako odplatu dosiahnutie príjmu (podmienkou je odplatný charakter). Poberanie podielu na zisku má pasívnu povahu, nakoľko je spravidla vyplácaný bez ohľadu na výkon určitej činnosti.
To, že zárobková činnosť zamestnanca by mala byť spojená s aktívnou činnosťou potvrdzuje aj právna teória, podľa ktorej len vlastníctvo akcií alebo majetkový vklad v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným nie je zárobkovou činnosťou (Barancová, H.: Zákonník práce. Komentár. 3. Vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 2013, str. 567).
K obdobnému záveru dospela napríklad aj česká judikatúra – podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 21 Cdo/4060/2007 zo dňa 10. septembra 2008:
„Spoločnosť s ručením obmedzeným je ako osoba zapísaná v obchodnom registri. Svoju činnosť (spravidla podnikanie) táto spoločnosť vykonáva vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť; činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku teda vyvíja spoločnosť a nie jej spoločníci.
Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť s ručením obmedzeným je samostatným subjektom práva, ktorý nemožno stotožňovať (zamieňať) s jej spoločníkmi (s fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré ju založili alebo ktoré do nej neskôr vstúpili. Spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným sa nemohli stáť z dôvodu svojej účasti v spoločnosti podnikateľmi v zmysle Obchodného zákonníka. Uzavretím spoločenskej zmluvy sa spoločníci nestávajú podnikateľmi; podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka sa stáva spoločenskou zmluvou, príp. zakladateľskou listinou) založená spoločnosť s ručením obmedzeným.
Zárobkovou činnosťou sa vo všeobecnosti rozumie každá právom dovolená činnosť, ktorá je vykonávaná za účelom získania majetkového prospechu. Zárobkovou činnosťou je mimo iného tiež podnikanie. Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným nie je z dôvodu účasti v tejto spoločnosti ako bolo uvedené vyššie podnikateľom; to súčasne neznamená, že by výkon práv a povinností spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným nemohol predstavovať zárobkovú činnosť.
Je nepochybné, že zjavne každý, kto vkladá do spoločnosti s ručením obmedzeným svoje prostriedky alebo iné majetkové hodnoty, tak robí so zámerom získať majetkový prospech. V tomto zmysle je účasť v obchodnej spoločnosti "zárobkovou činnosťou“. Na druhej strane je však treba vziať do úvahy, že spoločnosť s ručením obmedzeným je spoločnosťou kapitálovou, v ktorej majetkový prospech spoločníka je za trvania spoločnosti vyjadrený podielom zo zisku spoločnosti (§ 123 Obch. zák.). Nárok na podiel zo zisku nie podmienený osobnou činnosťou spoločníka pre spoločnosť. Ustanovenie § 123 Obch. zák. spája vznik tohto nároku so splatením vkladu (so skutočným vložením prostriedkov alebo iných majetkových hodnôt do spoločnosti); podiel zo zisku sa tak prejavuje ako výnos vkladu spoločníka do spoločnosti, ktorého výška je závislá na výške zisku spoločnosti. V neposlednom rade je nutné prihliadnuť k tomu, že spoločník svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti môže vykonávať len prostredníctvom valného zhromaždenia alebo rozhodovaním mimo valného zhromaždenia (§ 130 Obch. zák.). Aj keby mala spoločnosť zhodný predmet činnosti (podnikania) ako zamestnávateľ niektorého z jej spoločníkov, nemožno považovať činnosť tohto spoločníka pri konaní valného zhromaždenia alebo rozhodovaním mimo valného zhromaždenia za zárobkovú činnosť, ktorá by bola zhodná s predmetom činnosti (podnikania) jeho zamestnávateľa; "predmetom činnosti" spoločníka je totiž realizácia jeho práv spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, stanovených zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami spoločnosti. Výkon práv a povinností spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným vyplývajúcich z obyčajnej kapitálové účasti v spoločnosti preto nie je sám o sebe (bez ďalšieho) zárobkovou činnosťou, i keď ide o spoločnosť, ktorá má zhodný predmet činnosti (podnikania) ako prípadný zamestnávateľ spoločníka.
Činnosť pracovníka (zamestnanca), ktorý je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, spočívajúca vo výkone práv a povinností spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným stanovených zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami spoločnosti a vyplývajúcich len z kapitálovej účasti v spoločnosti, teda - ako dovodila už ustálená judikatúra súdov – nie je takou zárobkovou činnosťou, akú má na mysli ustanovenie § 75 odst.1 zák. práce (§ 83 ods. 1 slovenského Zákonníka práce), i keď ide o spoločnosť, ktorej predmet činnosti (podnikania) je zhodný s predmetom činnosti (podnikania) zamestnávateľa spoločníka (teda aj keď ide o spoločnosť konkurujúcu jeho zamestnávateľovi); o výkon zárobkovej činnosti v zmysle ustanovenia § 75 odst.1 zák. práce (§ 83 ods. 1 slovenského Zákonníka práce) sa môže jednať vtedy, ak sa pracovník (zamestnanec) v spoločnosti s ručením obmedzeným podieľa (okrem výkonu práv a povinností spoločníka vyplývajúcich len z jeho kapitálovej účasti v spoločnosti) na činnosti spoločnosti vymedzenej predmetom činnosti (podnikania) zapísaným v Obchodnom registri, ako je tomu napríklad vtedy, keď pracovník (zamestnanec) vykonáva funkciu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným konkurujúcu jeho zamestnávateľovi (výkon funkcie konateľa je pojmovo zárobkovou činnosťou), ak sa ako spoločník podieľa (či na základe spoločenskej zmluvy alebo stanov spoločnosti, či inak) na zariaďovaní záležitostí spoločnosti v oblasti, v ktorej spoločnosť konkuruje jeho zamestnávateľovi (napr. zmluva o výkone funkcie medzi spoločnosťou a spoločníkom), ak v pracovnom pomere alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu vykonáva pre spoločnosť takúto činnosť, ktorú má v predmete činnosti (podnikania) jeho zamestnávateľ a pod. (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 16.4.1998 sp. zn. 2 Cdon 1652/97, ktorý bol uverejnený pod č. 87 v časopise Súdna judikatúra, roč. 1998).“
Opačný názor sa vyskytol v slovenskej súdnej praxi. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Sža 7/2009 zo dňa 2. apríla 2009:
„Zárobkovou činnosťou sa rozumie každá právom dovolená činnosť, ktorá je vykonávaná za účelom získania majetkového prospechu. Zárobkovou činnosťou je okrem iných aj podnikanie (sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku). Na druhej strane, takmer každý, kto vkladá do spoločnosti s ručením obmedzeným svoje prostriedky alebo iné majetkové hodnoty, tak robí so zámerom získať majetkový prospech. V tomto zmysle je účasť v obchodnej spoločnosti „zárobkovou“ činnosťou. Je však treba zobrať do úvahy, že spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálovou spoločnosťou, v ktorej majetkový prospech spoločníka je za trvania spoločnosti vyjadrený podielom zo zisku spoločnosti, pričom nárok na podiel zo zisku nie je podmienený osobnou činnosťou spoločníka pre spoločnosť. Podiel zo zisku sa tak prejavuje ako výnos vkladu spoločníka do spoločnosti, ktorého výška je závislá od výšky zisku spoločnosti. V neposlednom rade je potrebné prihliadnuť aj na to, že spoločník svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti môže vykonávať iba prostredníctvom valného zhromaždenia alebo rozhodovaním mimo valného zhromaždenia (§ 130 Obchodného zákonníka).“
Citované súdne rozhodnutie však vychádzalo z odlišného skutkového stavu a z použitia inej právnej úpravy, ktorú vzhľadom na textáciu vykladaných ustanovení zákona o štátnej službe z povahy veci ani nemožno použiť. Napriek tomu sa s takýmto extenzívnym výkladom pojmu zárobková činnosť nemožno stotožniť.
Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že štátny zamestnanec môže byť majiteľom obchodného podielu za predpokladu, že ako spoločník nepoberá od spoločnosti iný príjem okrem podielu na zisku. Konateľstvo štátneho zamestnanca by prichádzalo do úvahy iba v tom prípade, ak by túto činnosť vykonával bezodplatne, t.j. bez nároku na zdaniteľný príjem.
Členstvo v riadiacom, kontrolnom a dozornom orgáne
Z tohto obmedzenia je už na prvý pohľad zrejmé, že štátny zamestnanec nebude môcť zastávať funkciu konateľa, príp. člena dozornej rady v spoločnosti s ručením obmedzeným – preto bude predmetom posúdenia výlučne zlučiteľnosť majetkovej účasti štátneho zamestnanca v pozícii spoločníka a majiteľa obchodného podielu s členstvom v riadiacom, resp. kontrolnom orgáne spoločnosti s ručením obmedzeným.
V zmysle ustanovenia § 13 Obchodného zákonníka, právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorým je v prípade spoločností s ručením obmedzeným jeden alebo viac konateľov. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že len konatelia priamo vykonávajú konkrétne úlohy podnikateľskej činnosti v mene podnikateľa – právnickej osoby.
Za správny považujeme názor, že spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je riadiacim orgánom spoločnosti, ale týmto je výlučne a jedine štatutárny orgán, t.j. konateľ spoločnosti, ktorý spoločnosť riadi, koná v mene právnickej osoby, rozhoduje o obchodnom vedení spoločnosti, podpisuje za obchodnú spoločnosť a je tým orgánom, ktorý zastupuje spoločnosť navonok vo vzťahu k tretím osobám a ktorý priamo vykonáva konkrétne úlohy podnikateľskej činnosti spoločnosti ako právnickej osoby.
Z povahy činností, ktoré patria do pôsobnosti konateľa vyplýva, že tento štatutárny orgán napĺňa znaky typické pre výkonné a riadiace orgány. Ide o logický a racionálny výklad príslušných ustanovení Obchodného zákonníka s prihliadnutím na povahu a obsahovú náplň jednotlivých činností štatutárneho orgánu.
Navyše valné zhromaždenie nie je permanentne zasadajúci orgán (zasadá spravidla raz ročne - § 128 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktorý riadi obchodné aktivity spoločnosti. Spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže byť bez ďalšieho len z dôvodu, že je spoločníkom, posudzovaný ako člen riadiaceho alebo kontrolného orgánu spoločnosti len preto, že má právo zúčastniť sa valného zhromaždenia (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Sžo/9/2012 zo dňa 18. apríla 2012).
Interpretačné problémy v tomto smere spôsobuje ustanovenie § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka podľa ktorého „Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách“. Podľa nášho názoru nemožno toto ustanovenie vykladať formalisticky a to tak, že valného zhromaždenie tvoriace spoločníkmi je riadiacim a kontrolným orgánom. Takýto textualistický výklad je neprípustný – relevantná je obsahová náplň činnosti daného orgánu, ktorý nevykazuje typické znaky riadiaceho, príp. kontrolného orgánu.
Z obsahu ustanovenia § 122 Obchodného zákonníka vyplýva, že spoločník sa podieľa na riadení a kontrole iba nepriamo (tzv. nepravé riadenie a kontrola) napr. voľbou a odvolávaním konateľov, ktorí sú zodpovední za riadenie spoločnosti, zmenou spoločenskej zmluvy (rozšírenie predmetov podnikania a pod.). Priame riadenie (riadenie v pravom slova zmysle) je v kompetencii konateľov, nakoľko valné zhromaždenie nie je oprávnené konať vo vzťahu k tretím osobám, to prislúcha výlučne štatutárnemu orgánu – preto nemožno uvažovať u spoločníkov o riadení spoločnosti.
Tieto práva realizujú spoločníci hlasovaním na valnom zhromaždení. Spoločník sa na riadení spoločnosti nepodieľa priamo, ale len nepriamo prostredníctvom rozhodovania valného zhromaždenia – spoločník nemá právo konať v mene spoločnosti a do jeho právomoci nepatrí ani obchodné vedenie spoločnosti, nakoľko tieto právomoci sú zverené do pôsobnosti konateľa spoločnosti. Na riadení a kontrole spoločnosti sa spoločníci teda podieľajú nepriamou formou svojou účasťou na valnom zhromaždení, na ktorom hlasujú o otázkach týkajúcich sa riadenia spoločnosti, predkladajú návrhy týkajúce sa riadenia spoločnosti, rozhodujú o osobách konateľov a pod. – spoločníci teda neriadia spoločnosť, ale iba uplatňujú svoj vplyv prostredníctvom valného zhromaždenia na riadiace orgány, ktorými sú konatelia (nanajvýš ovplyvňujú smerovanie spoločnosti, pričom samotné riadenie vykonávajú štatutári).
Rovnako podľa právnej teórie (a vyplýva to aj z povahy veci a jednotlivých ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich činnosť orgánov spoločnosti) vo všeobecnosti platí, že za výkonný a riadiaci orgán sa považujú konatelia a dozorná rada má postavenie kontrolného orgánu (Patakyová, M. a kol.: Obchodný zákonník. Komentár. 4. vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 2013, str. 517). Pod pojmom riadenie možno rozumieť predovšetkým právne konanie voči tretím osobám a rozhodovanie o obchodnom vedení spoločnosti (§ 134 ObchZ), čo patrí do kompetencie konateľov.
Z hľadiska komparácie možno poukázať na ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý v článku 5 ods. 2 ustanovuje, že „Verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze“. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že „členstvo“ vo valnom zhromaždení sa nepovažuje za členstvo v riadiacom, príp. kontrolnom orgáne právnickej osoby – nakoľko predmetný ústavný zákon sa vzťahuje na vrcholových verejných funkcionárov, v rukách ktorých je koncentrovaná najvyššia verejná moc, nie je rozumný dôvod v tomto smere obmedziť štátnych zamestnancov v majetkovej účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným oproti verejným funkcionárom.
V Zmysle ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Z ustanovenia § 138 ods. 1 vyplýva, že postavenie kontrolného orgánu prislúcha dozornej rade, ktorá (i) dohliada na činnosť konateľov, (ii) nahliada do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov a kontroluje tam obsiahnuté údaje, (iii) preskúmava účtovné závierky, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát a predkladá svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu, (iv) podáva správy valnému zhromaždeniu v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak raz ročne.
Záver
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že právne dovolený je len simultánny výkon funkcie štátneho zamestnanca s majiteľstvom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, t.j. štátny zamestnanec môže byť spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným.
Prikláňame sa teda k záveru, že samotná majetková účasť v kapitálovej spoločnosti (spoločnosti s ručením obmedzeným) nepredstavuje, resp. nenapĺňa žiaden zo znakov činností, ktoré sú v zákone o štátnej službe (§ 61 ods. 2) kvalifikované ako činnosti nezlučiteľné s výkonom funkcie štátneho zamestnanca.
Pokiaľ ide o zlučiteľnosť činnosti štátneho zamestnanca a výkonu funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným dospievame k opačnému názoru a to, že tieto dve činnosti sú navzájom nezlučiteľné, t.j. štátny zamestnanec nesmie vykonávať funkciu konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným.
____________
Poznámka autora: Predmetný článok sa nezaoberá analýzou inkompatibility vo vzťahu k štátnej službe príslušníkov Policajného zboru príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, príslušníkov Horskej záchrannej služby, colníkov a profesionálnych vojakov, a na vykonávanie funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcu vrátane sudcu vykonávajúceho stáž podľa osobitného predpisu, prokurátora, verejného ochrancu práv, riaditeľa Národného bezpečnostného úradu na ktorých sa vzťahuje osobitná právna úprava.
Tomáš Čentík, 9.4.2015
ilustračné foto: ulpianus.sk
