Mieru určitosti a presnosti pri tvorbe legálnej terminológie stanovuje normotvorca najmä s prihliadnutím na povahu predmetu právnej regulácie. V niektorých prípadoch je nevyhnutné v rámci tvorby právnych noriem použiť neurčité (vágne) právne pojmy. Cieľom legislatívneho ukotvenia týchto pojmov je predovšetkým pružne reagovať na tie skutočnosti, ktoré nie je možné presne právne definovať ako aj odstrániť prípadnú tvrdosť zákona.
Stav, keď právna norma striktne vymedzuje limity jej aplikácie môže vo výnimočných prípadoch vytvárať nebezpečenstvo, že jej praktické uplatnenie nebude primerane zodpovedať princípu spravodlivosti a cieľom sledovaným v právnej norme.
Z uvedených dôvodov napriek snahe normotvorcu o jazykovú zrozumiteľnosť textu právnej normy nie je táto vágnosť legislatívneho jazyka úplne odstrániteľná; požiadavku určitosti právnych noriem možno splniť iba do určitej miery, nie absolútne.
To potom kladie vyššie nároky na orgány aplikujúce právo ako i účastníkov právnych vzťahov pri interpretácii a aplikácii neurčitých právnych noriem na konkrétne prípady.
Jedným spomedzi neurčitých a pomerne často používaných právnych termínov v našom právnom poriadku je pojem bez zbytočného odkladu, prípadne pojem neodkladne. Tento pojem sa zvykne v jednotlivých právnych predpisoch používať ako vymedzenie časového úseku (lehoty) v rámci ktorého má byť splnená určitá povinnosť (napr. oznámenie vady plnenia, úhrada peňažného plnenia, oznámenie o postúpení pohľadávky a pod.).
S určitou dávkou istoty možno konštatovať, že nejeden právnik už stál pred otázkou o dĺžke lehoty bez zbytočného odkladu pri aplikácii na konkrétny prípad. Rovnako možno povedať, že lehota bez zbytočného odkladu je vďačným objektom spochybňovania a právneho súboja medzi zainteresovanými stranami. S jej posúdením sú spojené významné právne dôsledky ako zánik práva, resp. jeho vymáhateľnosti.
Vo všeobecnosti možno vymedziť lehotu bez zbytočného odkladu pomocou ekvivalentov ako „pri najbližšej možnej príležitosti“, „ihneď ako to je možné“, „v primeranej lehote s prihliadnutím na okolnosti“, „v najbližšom možnom termíne“, „čo možno najskôr“ a pod..
V súdnej praxi sa vyskytol názor, podľa ktorého lehota bez zbytočného odkladu je lehotou, ktorej maximálna dĺžka zodpovedá rozsahu 8 dní (napr. Uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 26Cob 108/2005 zo dňa 3.11.2005). S týmto názorom nemožno súhlasiť, nakoľko ak by úmyslom zákonodarcu bolo priznať tejto lehote trvanie v dĺžke maximálne 8 dní, použil by textáciu typu „najneskôr do 8 dní“. Naopak táto lehota bola vymedzená preto neurčito (nie konkrétnym časovým úsekom), aby sa zohľadňovali špecifiká konkrétneho prípadu. Z tohto dôvodu nemožno akceptovať ani názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého pod pojmom bez zbytočného odkladu (bezodkladne) treba rozumieť v lehote spravidla pár dní (max. 5-7 dní), no určite nie mesiac (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5 Tdo 32/2012 zo dňa 28.06.2012).
Pojem bez zbytočného odkladu nie je zákonom definovaný, a preto treba jeho primeranosť posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu – v konkrétnej právnej veci dospel súd k záveru, kde lehotu 16 dní, v ktorej žalovaný oznámil svoje pohľadávky voči postupcovi, považoval za primeranú (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 1Cob/204/2009 zo dňa 10.06.2010).
Tento pojem sa v ustálenej právnej praxi vykladá podľa objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti, a keď odvolací súd vyslovil, že lehota „bez zbytočného odkladu“ je doba zodpovedajúca 8 dňom, nemožno ustáliť názor, že by to bolo v rozpore s právnym predpisom. Pod pojmom „bez zbytočného odkladu“ je potrebné rozumieť rozhodne kratší časový úsek, čo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia, pričom lehotu 31 dní nesporne nemožno vykladať za lehotu bez zbytočného odkladu (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Obdo 32/2007 zo dňa 29.04.2008).
Aplikačné problémy môžu nastať v súvislosti so stanovením začiatku plynutia lehoty bez zbytočného odkladu v prípadoch, kde právna norma exaktne nevymedzuje subjektívne alebo objektívne kritérium pre začiatok plynutia tejto lehoty. Napríklad podľa § 5 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov je nájomca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv. Z tohto ustanovenia nevyplýva, či je tak nájomca povinný urobiť v lehote od kedy sa o potrebe opráv dozvedel (subjektívne kritérium) alebo v lehote počítanej od momentu, kedy nastala udalosť zakladajúca potrebu opravy nebytového priestoru (objektívne kritérium).
Detailnejšie mantinely aplikácie tohto pojmu načrtáva napríklad nález Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. IV. ÚS 314/05 zo dňa 15.08.2005, podľa ktorého pojem „bez zbytečného odkladu“ užitý v ustanovení § 529 odst. 2 občanského zákoníku je pojmem vágním a je třeba jej vykládat vždy s ohledem na okolnosti konkrétního případu. V každém konkrétním případě je však vždy třeba zkoumat, zda dlužník bezodkladně využil všechny možnosti pro splnění této povinnosti, případně jaké skutečnosti mu v tom bránily. Obdobne podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 33 Cdo 1508/2008 zo dňa 29.06.2010 pojem „bez zbytečného odkladu“, který konkretizuje povinnost včasného odstranění vady, je třeba vykládat podle okolností každého případu, s přihlédnutím k povaze zhotovené věci a náročnosti odstranění vady.
To, že termín bez zbytočného odkladu môže spôsobovať aplikačné problémy v súdnej praxi potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 2Cob/187/2006 zo dňa 28.05.2007. Podľa citovaného rozsudku v žiadnom ustanovení Obchodného zákonníka ani Občianskeho zákonníka nenájdeme legálnu definíciu uvedeného pojmu. Definícia uvedeného pojmu je uvedená len pri jednom rozhodnutí Parížskej obchodnej komory, kde sa za lehotu bez zbytočného odkladu považovala lehota ôsmich dní, ale bez akéhokoľvek odôvodnenia (išlo o lehotu pre odstúpenie od kúpnej zmluvy). Skutočne bude záležať na okolnostiach každého prípadu, t.j. kedy sa oprávnená strana dozvedela o porušení povinností, ako potom postupovala, čo jej bránilo v skoršom odstúpení od zmluvy (napr. preverovanie okolnosti prípadu, posudzovanie možnosti odstúpenia, napr. v kolektívnom štatutárnom orgáne, jednanie s druhou stranou o možnosti nápravy a pod.), nie je preto možné určiť všeobecnú lehotu, v ktorej by urobený úkon odstúpenia ešte bol považovaný za včasný a v ktorej lehote by už nebol považovaný za včasný.
Podľa komentárovej literatúry časové určení „bez zbytečného odkladu“ postihuje velmi krátkou lhůtu – lze je chápat jen tak, že věřitel je povinen sdělit výši pohledávky co nejrychleji, ve vazbě na konkrétní okolnosti případu (např. ručitel učinil dotaz v pátek večer, příslušní pracovníci již odešli apod.) a dobu nutnou pro jednotlivé úkony (vyhledání pohledávky v příslušných dokladech a doprava informace k ručiteli) (Ivana Štenglová, Stanislav Plíva, Miloš Tomsa a kolektiv Obchodní zákoník, 12. vydání 2009, Praha 2009, s. 906). Rovnako podľa I. Feketeho, pojem bez zbytočného dokladu je potrebné vykladať podľa okolností jednotlivého prípadu s prihliadnutím na povahu veci (Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 1821).
Okolnosti konkrétneho prípadu, ktoré by sa mali posudzovať pre zistenie, či lehota bez zbytočného odkladu bola dodržaná sú najmä:
- disponovanie všetkými podkladmi a vedomosť o všetkých skutočnostiach pre splnenie povinnosti, resp. vykonanie práva (napr. preverovanie prípadu a pod.)
- mechanizmus rozhodovania určitého subjektu (najmä u právnických osôb, kde sú kolektívne štatutárne orgány, zložitá štruktúra konania v mene subjektu a pod.)
- objektívne prekážky pri splnení povinnosti, resp. vykonanie práva (napr. vyššia moc a pod.)
- následný postup po zistení skutočnosti zakladajúcej plynutie lehoty (posúdenie postupnosti potrebných právnych krokov)
- povaha a náročnosť plnenia, kapacitné možnosti daného subjektu
- proces doručovania informácií
- množstvo povinností daného subjektu
Vzhľadom na vyššie uvedený výklad k pojmu bez zbytočného odkladu možno v stručnosti zhrnúť výhody a nevýhody jeho právnej regulácie v právnom poriadku.
Negatíva pojmu:
- znižuje právnu istotu a predvídateľnosť práva a rozhodovania,
- spôsobuje interpretačno-aplikačné problémy,
- vytvára problém pri posudzovaní plynutia lehôt (premlčanie, preklúzia, splatnosť záväzkov a pod.),
- spôsobuje problém pri určení začiatku omeškania s plnením záväzku a výpočtom úrokov z omeškania,
- zakladá vysokú mieru uváženia pri aplikácii práva, čo môže viesť k svojvôli orgánu aplikujúceho právo.
Pozitíva pojmu:
- umožňuje flexibilne (pružne) reagovať a prihliadať na osobitosti konkrétneho prípadu,
- odstraňuje prípadnú tvrdosť zákona pri stanovení rigidných lehôt,
- v jednotlivých prípadoch môže viesť k spravodlivejšiemu riešeniu.
Cieľom tohto článku bolo aspoň v stručnosti poukázať na výkladové aspekty pojmu bez zbytočného odkladu a interpretačný postoj rozhodovacej súdnej praxe a odbornej literatúry. Vzhľadom na závažnosť právnych dopadov, ktoré môže mať zmeškanie lehoty bez zbytočného odkladu netreba podceniť kazuistický prístup k skúmaniu dĺžky tejto lehoty v konkrétnych prípadoch.
Tomáš Čentík
