Najvyšší správny súd Českej republiky rozhodol, že zábery zlodejov z kamerových systémov má obchodník poskytnúť polícii a nie ich zverejňovať. Rozsudok je dostupný TU.
Správne súdy v tejto veci preskúmavali na základe podanej žaloby rozhodnutie Úradu pre ochranu osobných údajov, ktorým bola žalobcovi ekolo.cz s.r.o. uložená pokuta v celkovej výške 5000 Kč za dva správne delikty a to za (i) neoznámenie zámeru spracovávať osobné údaje prostredníctvom kamerového systému a ďalej za (ii) spracovávanie osobných údajov v rozpore s účelom, ku ktorému boli zhromaždené. V poradí druhý delikt mal spočívať v tom, že žalobca zverejnil na sociálnej sieti Facebook fotografiu z kamery zachytávajúcu osobu podozrivú z krádeže bez toho, aby mal jej súhlas a bez toho, aby tento postup za tejto situácie umožňoval zákon. Práve spáchanie tohto deliktu bolo predmetom sporu. Mestský súd v Prahe po vykonaní testu proporcionality dospel vo svojom rozhodnutí k záveru, že konanie žalobcu nebolo možné sankcionovať, nakoľko jeho záujem na ochrane majetku v danom prípade prevýšil záujem na ochrane osobných údajov páchateľa krádeže zachyteného kamerovým systémom.
Tento rozsudok na základe kasačnej sťažnosti podanej Úradom Najvyšší správny súd ČR zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Pri posúdení právnej otázky, či došlo k neoprávnenému nakladaniu s osobnými údajmi dal za pravdu názoru Úradu. Nespochybnil pritom právo žalobcu na ochranu majetku prostredníctvom kamerového systému, nestotožnil sa však s jeho ďalším postupom vo veci . Účelom prevádzkovania kamerového systému pri ochrane majetku je totiž výlučne len zhromaždenie údajov pre ich eventuálne odovzdanie príslušným orgánom k ďalším úkonom, nie ich budúce zverejnenie. Vyšetrovanie a postihovanie trestnej činnosti, do ktorého možno zahrnúť aj páchanie priestupkov je pritom plne v kompetencii orgánov štátu. V danom prípade teda malo byť právo žalobcu na ochranu majetku realizované prostredníctvom odovzdania získaných údajov Polícii ČR, prekročením vymedzenej hranice už bolo zverejnenie takto získaných údajov na sociálnej sieti, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tento postup následne viedol k odhaleniu páchateľa, alebo nie.
Najvyšší správny súd ČR svojim rozhodnutím naviazal na skoršiu judikatúru vyšších súdov, predovšetkým Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež Ústavného súdu ČR, ktorá spornú otázku zodpovedala úplne jednoznačne. Táto judikatúra je v odôvodnení rozsudku výslovne citovaná a Najvyšší správny súd ČR sa o nej vo svojej argumentácii taktiež opieral.
Zdroj: Najvyšší správny súd Českej republiky
ilustračné foto: pixabay.com
