Prednedávnom sme informovali o prijatej novele zákona o tepelnej energetike (pozri tu), kde sme poukázali predovšetkým na zmeny, ktoré sa dotkli systému centralizovaného zásobovania teplom.
V dnešnom príspevku prinášame prehľad najzásadnejších zmien týkajúcich sa postavenia a práv a povinností subjektov podnikajúcich v tepelnej energetike.
Zodpovedný zástupca
Každý subjekt podnikajúci v tepelnej energetike je povinný ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý zodpovedá za odborné vykonávanie povolených činností.
Novela spresnila podmienky, kedy má držiteľ povolenia na podnikanie v tepelnej energetike povinnosť ustanoviť nového zodpovedného zástupcu. Ide o prípady, ak doterajší zodpovedný zástupca skončil výkon funkcie alebo prestal spĺňať niektorú z podmienok stanovených pre zodpovedného zástupcu napr. bezúhonnosť alebo odbornú spôsobilosť – touto úpravou sa v podstate odstránila medzera v zákone, ktorá tieto situácie neriešila; neodstránenie tohto nedostatku môže viesť k zrušeniu povolenia na podnikanie v tepelnej energetike
Pokiaľ ide o preukazovanie odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu, rozšírila sa možnosť získania odbornej spôsobilosti aj na osoby s úplným stredným všeobecným vzdelaním so zameraním na prírodné vedy.
Žiadosť o vydanie povolenia na podnikanie v tepelnej energetike
Pôvodne bolo potrebné k žiadosti o vydanie povolenia dokladať záväzné stanovisko o súlade požadovaného rozsahu a miesta, predmetu podnikania s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky, ak je koncepcia rozvoja obce súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie obce – po novom sa pre vydanie povolenia na podnikanie v tepelnej energetike nebude vyžadovať záväzné stanovisko obce a tento druh stanoviska bude potrebný iba pri výstavbe sústavy tepelno technických zariadení.
Z dôvodu ochrany osobných údajov sa v povolení nebude uvádzať meno, priezvisko, bydlisko alebo pobyt konateľov alebo členov štatutárneho orgánu.
V súvislosti so zrušením povolenia sa spresnilo, kedy ÚRSO rozhodne o zrušení povolenia pre nevykonávanie činností, na ktoré bolo povolenie vydané. Doterajšia úprava nestanovala ako dlho je potrebné nevykonávať činnosť, aby ÚRSO rozhodlo o zrušení povolenia. Novou úpravou je stanovená lehota tri roky, počas ktorej nemôže ÚRSO rozhodnúť o zrušení povolenia z dôvodu nevykonávania činnosti; ďalším dôvodom je, že držiteľ povolenia nevykonal opatrenia uložené úradom na odstránenie nedostatkov zistených kontrolou.
Práva a povinnosti držiteľa povolenia
Novela zásadným spôsobom zasiahla do systému práv a povinnosti držiteľa povolenia – táto oblasť bola významným spôsobom precizovaná, čím sa majú odstrániť predovšetkým určité prekážky, ktoré vznikali v praxi.
Držiteľ povolenia je oprávnený:
- vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov – pri výkone tohto oprávnenia musí byť rešpektovaná zásada nevyhnutnosti a primeranosti;
- odstraňovať porasty na cudzích pozemkoch, ktoré ohrozujú bezpečnosť prevádzky sústavy tepelných zariadení – za predpokladu, že to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník pozemku;
- zriaďovať na cudzích pozemkoch v extraviláne obce verejný rozvod tepla a ochranné zariadenia (ochrana pred poruchami a haváriami);
- vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na sústave tepelných zariadení alebo na jej časti.
Vstup na cudzie nehnuteľnosti a odstraňovanie porastov je držiteľ povolenia povinný vopred písomne oznámiť vlastníkovi pozemku (s výnimkou napr. stavu núdze, bezprostredného ohrozenia života a pod.). Oznámenie podľa predchádzajúcej vety a výzvu podľa bodu 2 uvedeného vyššie je potrebné doručiť vlastníkovi najmenej 15 dní pred plánovaným začatím činnosti – v prípade veľkého počtu vlastníkov, alebo ak pobyt vlastníka nie je známy možno využiť doručenie verejnou vyhláškou; doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa oznámenie vyvesí počas najmenej 30 dní na úradnej tabuli obce, ktorej katastrálne územie bude činnosťou dotknuté – v tomto prípade sa oznámenie zverejní aj spôsobom v mieste obvyklým.
Po vykonaní činnosti vlastníkom na základe výzvy na odstránenie porastov patrí vlastníkovi nehnuteľnosti náhrada nákladov, ak bola ich predpokladaná výška vopred odsúhlasená držiteľom povolenia – z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v prípade neodsúhlasenia nákladov nevzniká vlastníkovi nárok na náhradu vynaložených nákladov.
Novela upravuje nárok vlastníka nehnuteľnosti na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Tento nárok je upravený v troch skutkových podstatách ako
- všeobecný nárok podľa § 10 ods. 5 zákona
- osobitný nárok ak dochádza k zriadeniu vecného bremena podľa § 10 ods. 9 zákona
- osobitný nárok za obmedzenie v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 10 ods. 12 zákona.
Všeobecný nárok sa uplatní subsidiárne, t.j. v prípadoch, ak nie sú dané podmienky pre aplikáciu osobitných nárokov. Zákon ustanovuje prekluzívne lehoty na uplatnenie všeobecného nároku, a to subjektívnu lehotu 6 mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa o tom vlastník dozvedel a objektívnu lehotu 1 rok, ktorá plynie od vzniku núteného obmedzenia.
Ak nedôjde k dohode vlastníka nehnuteľnosti a držiteľa povolenia o výške jednorazovej náhrady, každý z nich môže podať návrh na súd, ktorý rozhodne o jej výške (musí byť podaný do 6 mesiacov odo dňa uplatnenia náhrady). Zákon neurčuje žiadne kritériá, ktoré by slúžili ako vodítko pre súd, ktorý rozhoduje o výške tejto náhrady – z slovného spojenia nárok na „primeranú“ jednorazovú náhradu vyplýva, že súd bude posudzovať jej primeranosť vo vzťahu k rozsahu núteného obmedzenia.
Výkon oprávnení držiteľa povolenia je zákonom limitovaný – držiteľ povolenia je povinný vykonávať tieto opatrenia tak, aby nespôsobil ujmu na právach vlastníkov dotknutých nehnuteľností, a ak sa jej nedá vyhnúť, obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru; po skončení nevyhnutných pozemných prác je povinný uviesť pozemky do pôvodného stavu alebo, ak to nie je možné, je povinný uhradiť vlastníkovi pozemku spôsobenú škodu.
Na účely výkonu oprávnení držiteľa povolenia sa vlastníkom nehnuteľnosti rozumie vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti.
Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam držiteľa povolenia sú ex lege považované za vecné bremená in rem (t.j. spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti) v prípade ich zápisu do katastra nehnuteľností; návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľnosti je oprávnený podať držiteľ povolenia. Z tejto koncepcie vyplýva, že samotný držiteľ povolenia sa môže rozhodnúť, či sa tieto povinnosti budú posudzovať v režime vecných bremien alebo „obyčajných“ záväzkových povinností – táto skutočnosť je závislá od podania návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľnosti.
Vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu; náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia okrem výmery, za ktorú vlastníkovi patrí primeraná náhrada za nehnuteľnosti v ochrannom pásme.
Nárok na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena možno uplatniť u držiteľa povolenia do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa vlastník nehnuteľnosti o uplatnení zákonného vecného bremena držiteľom povolenia dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia a pri zákonných vecných bremenách podľa bodov 3 a 4 uvedených vyššie, odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, inak právo na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena držiteľom povolenia zaniká. Držiteľ povolenia je povinný písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Ak dôjde k zmene osoby držiteľa povolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia.
Za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme zriadenom po 1. máji 2014 je držiteľ povolenia povinný vyplatiť vlastníkovi pozemku primeranú jednorazovú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku. Nárok na primeranú jednorazovú náhradu si musí vlastník pozemku uplatniť u držiteľa povolenia do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o nútenom obmedzení užívania pozemku dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa núteného obmedzenia užívania pozemku, inak právo na primeranú jednorazovú náhradu zanikne. Držiteľ povolenia je povinný písomne oznámiť vlastníkovi pozemku vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník pozemku na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia.
Vlastník nehnuteľnosti je oprávnený požiadať ÚRSO o vydanie rozhodnutia o zániku oprávnení a povinností zodpovedajúcich týmto oprávneniam týkajúcich sa sústavy tepelných zariadení alebo jej časti umiestnenej na jeho nehnuteľnosti. K žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa prvej vety je vlastník nehnuteľnosti povinný pripojiť stanovisko príslušného držiteľa povolenia na rozvod tepla k žiadosti vlastníka nehnuteľnosti.
Úrad vydá rozhodnutie, ak príslušný držiteľ povolenia na rozvod tepla v stanovisku nepreukáže úradu opodstatnenosť zachovania sústavy tepelných zariadení alebo jej časti z pohľadu preukázateľných súčasných alebo budúcich potrieb držiteľa povolenia na rozvod tepla a sústava tepelných zariadení alebo jej časť umiestnená na nehnuteľnosti dotknutého vlastníka nie je najmenej päť rokov využívaná na rozvod tepla do odberných miest odberateľov pripojených k verejnému rozvodu tepla prostredníctvom takej sústavy tepelných zariadení alebo jej časti a súčasne dotknutí odberatelia v lehote určenej vo výzve úradu na vyjadrenie nepreukážu úradu opodstatnenosť pripojenia ich odberných miest; úrad je povinný vyzvať dotknutých odberateľov na vyjadrenie v upovedomení o začatí konania.
Oprávnenia a povinnosti zodpovedajúce týmto oprávneniam týkajúce sa sústavy tepelných zariadení alebo jej časti umiestnenej na nehnuteľnosti dotknutého vlastníka zanikajú dňom právoplatnosti rozhodnutia úradu. Dňom právoplatnosti rozhodnutia úradu zanikajú aj zmluvy o dodávke a odbere tepla alebo iné práva na pripojenie k verejnému rozvodu tepla odberateľov, pripojených k verejnému rozvodu tepla prostredníctvom sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na nehnuteľnosti dotknutého vlastníka.
O zostávajúcich zmenách zákona o tepelnej energetike budeme informovať v tretej časti príspevku, ktorý uverejníme v prvej polovici mája.
Tomáš Čentík
