Reformu procesného práva dotvára zákon č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ide o akýsi „technický predpis“ ku procesným kódexom. Samotný zákon (jeho prvý článok) pozostáva iba z troch paragrafov a v zostávajúcej časti novelizuje viac ako 150 právnych predpisov.Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu: „Prvý článok je atypicky volený ako zákon vykonávajúci Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Hoci vládny návrh zákona nie je obsiahly, jeho obsahom sú veľmi dôležité ustanovenia, ktoré majú za cieľ zosúladiť terminológiu zmenenú v nových civilných procesných predpisoch v celom právnom poriadku a vymedziť prechodné ustanovenia v súvislosti so správnym súdnictvom ku všetkým novelizačným článkom, ktorých sa môže dotýkať. Je totiž potrebné upraviť prechodné ustanovenia pre rôzne situácie, ktoré neupravuje iba Správny súdny poriadok, ale aj jednotlivé osobitné predpisy.“
Konkrétne ustanovenie § 1 predstavuje všeobecnú náhradu po reforme zastaraných pojmov vo všetkých právnych predpisov – napríklad pod pojmami „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“ sa po novom podľa povahy veci rozumie „žaloba“, „žalobca“, „žalovaný“, „strana“, alebo tam kde je použitý pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie sa tým „civilný proces“.
Druhý paragraf v zákone je podľa dôvodovky: „generálnou klauzulou, ktorá deklaruje, že preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe opravného prostriedku podľa 3. hlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku sa nahrádza preskúmavaním prostredníctvom správnej žaloby a to v rozsahu a za podmienok daných Správnym súdnym poriadkom. Odsek 2 rieši prechodné ustanovenia tak, že procesné zmeny upravené v osobitných predpisoch (najmä zavedenie inštančného postupu) sa budú vzťahovať aj na neskončené administratívne konania začaté pred 1.7.2016, ak nebude ustanovené inak. Na odsek 2 nadväzuje odsek 3, ktorý upravuje situáciu, keď by voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému pred 1.7.2016 bol v zmysle jeho poučenia, avšak až po 1.7.2016, podaný opravný prostriedok podľa 3. hlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku. Takýto včas podaný opravný prostriedok sa bude následne považovať za riadny opravný prostriedok podľa administratívnych predpisov, a to za podmienky jeho prípustnosti. V prípade, ak by podanie riadneho opravného prostriedku podľa administratívnych predpisov nebolo po 1.7.2016 prípustné, bude sa včas podaný opravný prostriedok považovať za včas podanú správnu žalobu. Aj pre takúto správnu žalobu sa však bude vyžadovať splnenie podmienok vyplývajúcich z § 49 Správneho súdneho poriadku (obligatórne právne zastúpenie). Otázku podania opravného prostriedku podľa 3. hlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku do 1.7.2016 pritom rieši § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku“. Nuž vyzerá to na niečo, čo sa nezmestilo do prechodných ustanovení...
Do paragrafu 3 sa dostala úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa a zmeniek (veď čo by bol slovenský právny predpis bez takejto zložky?) a to v nasledovnom znení: „Proti právoplatnému rozsudku vydanému v konaní, ktoré začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, je za podmienok podľa Civilného sporového poriadku prípustná žaloba na obnovu konania aj z dôvodu, že bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky alebo šeku a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.“
V ďalšom zákon novelizuje celý rad právnych predpisov – od Občianskeho zákonníka, Exekučného poriadku, Notárskeho poriadku, či Trestného zákona po predpisy ako sú zákony o cenách či o hlásení pobytu občanov.
Zmeny sú prevažne terminologickej povahy (upravujú sa pojmy Občiansky súdny poriadok na Civilný sporový poriadok, vedľajší účastník na intervenient a podobne), alebo sa upravujú odkazy pod čiarou na procesné kódexy, prípadne sa v niektorých častiach vecne (podľa autorov zákona len minimálne) menia súvisiace predpisy.
Čo do rozsahu je najviac zmenený zákon o súdnych poplatkoch, zákon o vymáhaní súdnych pohľadávok a zákon o prokuratúre (pôsobnosť prokurátora v civilnom procese), na ktoré sa podrobne na našom portáli pozrieme v dohľadnej dobe.
Podľa autorov predpisu je „cieľom novej právnej úpravy predkladaného vládneho návrhu zákona zosúladenie právnych noriem a procesnoprávnych inštitútov tak, aby boli koherentné s vyššie spomenutou právnou úpravou v nových civilno – procesných kódexoch. Vládny návrh zákona obsahujúci 178 novelizačných článkov viac ako obsahové zmeny zahŕňa zmeny technického charakteru, zmeny terminologické a zmeny, ktoré si vyžiadala potreba riadneho uplatňovania novo – prijatých kódexov. Potrebu navrhovaných zmien identifikovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky už v rámci príprav procesných predpisov. S ohľadom na možnosť zmien, ktoré napokon aj vo finálnom znení procesných kódexov v procese legislatívnej tvorby nastali, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá návrh zmien v súvisiacich predpisoch až po schválení kódexov Národnou radou Slovenskej republiky.“
Šaňo Brostl ml.
ilustračné foto: www.nrsr.sk
