Civilný sporový poriadok zaviedol aj osobitnú kategóriu sporov - spory s ochranou slabšej strany. Motivácia zákonodarcu ochraňovať vybrané slabšie strany aj v súdnom konaní, je v dôvodovej správa vysvetlená tým, že prísne dopady kontradiktórneho koncentrovaného sporu na určité subjekty nebudú žiaduce a ak má byť naplnený účel sporového konania (spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv), musí ju súd kompenzovať uplatnením osobitných procesných postupov.
Podstatu úpravy pri sporoch s ochranou slabšej strany sú teda osobitné procesné pravidlá v podobe doplnení či odklonov od niektorých všeobecných pravidiel pre sporové konanie.
Medzi tieto spory patria:
- spotrebiteľské spory (§ 290 CSP a nasl.)
- antidiskriminačné spory (§ 307 CSP a nasl.)
- individuálne pracovnoprávne spory (§ 316 CSP a nasl.)
Individuálny pracovnoprávny spor je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov vrátane sporov, ktoré vyplývajú zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisia s individuálnym pracovnoprávnym sporom.
Tvorcovia zákona uvádzajú, že pri zaradení sporov do tejto kategórie sa má vychádzať z hmotného práva. Stranami sporu teda budú zamestnanec a zamestnávateľ a predmetom sporu budú predovšetkým nevyjasnené vzájomné vzťahy podľa Zákonníka práce – neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nevyplatená mzda, či náhrada škody spôsobená zamestnancom alebo zamestnávateľom.
Prvé, čo je potrebné zmieniť, je úprava kauzálnej príslušnosti pre tieto spory – podľa § 23 CSP bude na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch (a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky) príslušný:
- Okresný súd Bratislava III
- Okresný súd Piešťany
- Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
- Okresný súd Topoľčany
- Okresný súd Ružomberok
- Okresný súd Zvolen
- Okresný súd Poprad
- Okresný súd Košice II
a to vždy pre celý obvod krajského súdu, v ktorom sa vyššie uvedený okresný súd nachádza.
Nechcem na tomto mieste rozoberať rozsah dôvodovej správy k CSP, ktorá k tomuto len veľmi stroho konštatuje, že výber súdu sa uskutočnil podľa nápadu, dopravnej infraštruktúry a dostupnosti súdu. Už pred účinnosťou CSP zazneli hlasy, že či je práve „najprozamestnaneckejšie“ to, ak sa zamestnanec z Medzilaboriec bude musieť dopravovať na súd v Poprade... určite by nebolo od veci, ak by dôvodová správa oveľa detailnejšie vysvetlia kritéria voľby jednotlivých súdov.
Pri individuálnych pracovnoprávnych sporoch je daná špecifická možnosť zastúpenia - zamestnanec sa môže nechať zastupovať odborovou organizáciou.
Ďalší rozdiel predstavuje posilnenie poučovacej povinnosti (oproti všeobecnému pravidlu podľa § 160 CSP) - podľa § 318 CSP platí, že súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k zamestnancovi vhodným spôsobom zamestnanca poučí o:
- možnosti zastúpenia,
- jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.
Pri úprave individuálnych pracovných sporov sa možno stretnúť aj s uplatnením vyšetrovacej zásady (pre kontradiktórne konanie by sa malo jednať o výnimku) – súd môže zastúpiť zamestnancovu pasivitu tak, že môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 319 CSP). Súd potom obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz aj bez návrhu - na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Pravidlo za pomlčkou je skôr zbytočné, pretože vyplýva zo všeobecných povinností strán resp. tretích osôb pri dokazovaní.
Ďalší spôsob ako chrániť slabšiu stranu – zamestnanca v sporovom konaní spočíva v tom, že zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej – výslovne sa vylučuje aplikácia ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Zdôrazňujeme, že len pre zamestnanca!
V individuálnom pracovnom spore platí tiež zákaz vydania rozsudku pre zmeškanie v neprospech zamestnanca.
Poslednou špecialitou týchto konaní je to, že súd zásadne nariaďuje pojednávanie – nie je to potrebné, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu zákona; podľa všeobecnej úpravy § 177 odsek 2 písmeno b) CSP postačuje, ak strany vyjadria svoj súhlas, tu musí súd vziať do úvahy ešte aj účel zákona (pravdepodobne sa má posudzovať možná výchovná funkcia pojednávania).
Šaňo Bröstl ml.
Ilustračné foto: redakcia
Pozrite tiež:
Odročenie pojednávania podľa CSP - štyri najväčšie zmeny
