ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania predmetnej žiadosti o odročenie termínu pojednávania (obdobne aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 1Obdo/19/2014). Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav strany sporu alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára na lekárskom potvrdení, že daná osoba trpí nepriaznivým zdravotným stavom. Ak však návrh na odročenie pojednávania neobsahuje takéto vyjadrenie ošetrujúceho lekára, nemôže súd žiadosti vyhovieť a môže pojednávať v neprítomnosti strany sporu. Za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu (OSP) ak bol dôvodom na odročenia pojednávania zdravotný stav účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu, predmetný návrh musel obsahovať vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav osoby neumožňuje účasť na pojednávaní a že nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť predmetného súdneho pojednávania vytýčeného konajúcim súdom na určitý termín. Vo všeobecnosti skúma súd dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť o odročenie pojednávania, z hľadiska okolnosti, ktorú uviedol žiadateľ, a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania tejto žiadosti. Dôležitý dôvod mohol byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každej strane sporu za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca strane sporu prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca uskutočniť kroky vedúce k účasti na pojednávaní). V rozhodovacej praxi súdov sa choroba preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou považuje za dôležitý dôvod (obdobne judikát R 31/95). Zdravotný stav strany sporu (fyzickej osoby) je dôvodom na odročenie pojednávania, ak je súdu včas preukázaný vyjadrením lekára, že konkrétna osoba nie je schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania (obdobne judikát R 132/2014)... Na základe vyššie uvedeného odvolací súd urobil záver, že súd prvej inštancie z procesného hľadiska postupoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, keď dôvody prezentované žalobcom na odročenie pojednávania neuznal za také, ktoré by boli právne významné pre to, aby pojednávanie (stanovené dopredu s časovým odstupom mesiac a pol) muselo byť odročené. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že lekárske predpisy a výmenný poukaz na kožné vyšetrenie nemohli byť dostačujúcimi dôvodmi na ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaní, pretože neosvedčovali také závažné zdravotné dôvody, pre ktoré by sa žalobca nemohol pojednávania zúčastniť. (I. ÚS 226/2018)

Vzhľadom na praktické skúsenosti ostane právna úprava odročovania pojednávaní zrejme ešte po dlhší čas neuralgickým bodom súdnych konaní. Na tomto mieste sa natíska otázka, či to je z dôvodu nedostatočnej úpravy alebo z dôvodu prílišnej benevolencie, resp. nedostatočnej prísnosti zo strany súdov pri posudzovaní dôvodov na odročenie pojednávanie. Vysvetlím na príklade: Koncom augusta sa konalo predbežné prejednanie sporu, kde sudca vyjadril názor, že žalobe vyhovie, pričom dôkladným spôsobom zdôvodnil všetky aspekty svojho právneho názoru. Vzhľadom na pokročilý čas, kedy už meškal na ďalšie pojednávanie odročil na 18. október s tým, že všetci prítomní vzali tento termín na vedomie. Právny zástupca žalovaného informoval poobede 17. októbra súd, že žiada odročiť z dôvodu práceneschopnosti (konkrétny dôvod nebudem uvádzať, ale na prvý pohľad nešlo o takú práceneschopnosť, aby sa nemohol zúčastniť pojednávania, kde sa už mali prednášať iba záverečné reči a malo sa rozhodnúť). Keďže sa pojednávanie konalo skoro ráno, o odročená pojednávania zo strany súdu sme sa dozvedeli priamo pred pojednávacou miestnosťou, t. j. určite nie včas, keďže podľa potvrdenia od lekára bol právny zástupca žalovaného práceneschopný od 25. septembra (kladieme si otázku s čím čakal do poslednej chvíle). Samozrejme v žiadosti o odročenie uviedol, že žalovaný trvá na jeho osobnom zastúpení. V danej veci išlo o pomerne jednoduchý spor o zaplatenie pohľadávky, t. j. o bežný spor, kde nebolo odôvodnené trvanie žalovaného na zastúpení týmto konkrétnym advokátom. Na tomto mieste si možno položiť otázku. Ak by tento advokát bol práceneschopný povedzme 10 rokov, tak by súd 10 rokov nekonal??? Z tohto dôvodu sa mi nezdá táto právna úprava ako najšťastnejšia. Zároveň v tomto prípade mal súd vyložiť dôvod na odročenie v zmysle dôvodovej správy k CSP reštriktívne a neprihliadať len na to, že advokát je práceneschopný a že jeho klient (žalovaný) trvá na jeho osobnom zastúpení, ale mal zohľadniť povahu sporu, kde tento postup nebol opodstatnený. Tiež by bolo zaujímavé, či by advokát žiadal o odročenie, ak by bol pri predbežnom prejednaní sporu názor sudcu opačný. Som toho názoru, že možnosť trvať na osobnom zastúpení konkrétnym advokátom by mala byť de lege ferenda limitovaná na určitý časový úsek, resp. na ospravedlniteľný neúčasť len na jednom pojednávaní. Zároveň by mal súd precíznejšie skúmať, či si povaha sporu vyžaduje, aby bola strana oprávnená trvať na zastúpení konkrétnym advokátom v jednoduchej veci, ktorá navyše nie je rozpojednávaná, t. j. ide o druhé pojednávanie, kde mali byť prednesené záverečné reči a teda rozhodnuté.