Aj pri výsluchu svedka priniesol nový sporový kódex čo – to nové. Vybrali sme tieto 4 zmeny:
Návrh na vypočutie svedka a zabezpečenie účasti svedka
Podľa dôvodovej správy sa priorizuje postup, že účasť svedka na pojednávaní zabezpečuje strana, ktorá ho navrhla. Strana musí o takomto postupe vopred informovať súd aj protistranu – cieľom je umožniť im pripraviť sa na pojednávanie. Ak protistrana na pojednávanie "donesie" svedka bez toho, aby vám vopred dala info, určito to namietajte, svedok by nemal byť vypočutý.
Ak zabezpčenie účasti svedka stranou nie je možné, požiada strana súd o jeho predvolanie (§ 197 CSP s dôvodovou správou TU) – netušíme ako budú súdy vykladať toto ustanovenie a kde určia hranice toho, čo všetko je možné od strany požadovať, aby účasť svedka zabezpečila. Nemalo by sa však zabúdať na to, že strana má obmedzené možnosti nútiť tretie osoby, aby sa na pojednávanie dostavili. Preto sa domnievame, že stále bude musieť fungovať predvolávanie svedkov súdom.
V praxi by to malo teda fachčiť tak, že strana oznámi súdu, že nevie zabezpečiť účasť svedka (teda aj s nejakým vysvetlením) a následne požiadať súd o predvolanie svedka – v návrhu sa musia uviesť meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Necháme sa prekvapiť aj v tom, ako budú súdy postupovať, ak návrh nebude obsahovať označenie skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom preukázané (vyzve sa strana na doplnenie, alebo bude návrh zamietnutý?). Pri chýbajúcej adrese svedka v návrhu je takáto situácia riešená tak, že ak táto nie je strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky – rovnako tak urobí vtedy, ak sa nedarí svedka predvolať z adresy označenej svedkom.
Čo je však v novej úprave veľmi dôležité, je oprávnenie súdu zamietnuť návrh na výsluch svedka (možno by bolo správnejšie hovoriť o upustení od výsluchu, keďže samotnému návrhu na vypočutie svedka súd vyhovel, len sa ho nepodarilo uskutočniť), ak sa nepodarí jeho prítomnosť zabezpečiť – dôvodová správa apeluje na to, že takýto postup musí súd dôkladne odôvodniť a to spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Písomná výpoveď svedka
Civilný sporový poriadok výslovne umožňuje, aby súd výnimočne z dôvodov hospodárnosti, svedkovi uložil, nech na otázky odpovedie písomne (§ 196 odsek 3 CSP s dôvodovou správou TU) – v niektorých prípadoch (imobilní svedkovia) tak súdy už robili aj dnes. Je nepochybné, že súd bude musieť v takomto prípade stranám konania umožniť písomne sformulovať otázky na svedka a následne, spolu so svojimi prípadnými otázkami, ich bude adresovať svedkovi.
Povinnosť svedka vypovedať sa vzťahuje na tento prípad a samozrejme platí, že svedok musí vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o čom ho súd poučí rovnako ako o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď.
Trovy spojené s písomnou výpoveďou svedka znáša strana, ktorá jeho výsluch navrhla.
Pravidlá výpovede svedka
Všetky dnes známe pravidlá preberá aj CSP: ide trebárs o rozdelenie výsluchu na časti ad generalia a ad specialis , právo odoprieť výpoveď alebo zákaz kapcióznych či sugestívnych otázkach – konkrétne k tomuto zákon uvádza (OSP k nedovoleným otázkam neobsahovalo žiadnu úpravu), že svedkovi sa nesmú klásť otázky, ktoré navádzajú na odpoveď, otázky klamlivé, otázky nesúvisiace s predmetom konania ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede (§ 202 CSP s dôvodovou správou TU).
Súd tiež dbá, aby výpoveď svedka nebola ovplyvnená jeho prítomnosťou na pojednávaní - každého svedka súd vyslúchne samostatne, v neprítomnosti svedkov, ktorých ešte nevyslúchol s výnimkou opísanou nižšie.
Konfrontácia svedkov
Nie je zriedkavé, že svedok číslo jedna hovorí niečo úplne iné ako svedok číslo dva, hoci sa vyjadrujú k tej istej udalosti.
Civilný sporový poriadok na túto situáciu pamätá a ustanovuje, že svedkovia, ktorých výpovede si odporujú, môžu byť vyslúchnutí spoločne (§ 199 CSP s dôvodou správou TU) – nie je upravené, či si môžu navzájom klásť otázky (typické pre konfrontáciu), dôvodová správa to ako možnosť výslovne zmieňuje. Predpísaný pri konfrontácii nie ani žiadny iný osobitný procesný postup a pánom situácie tak bude súd. Logicky však konfrontácia môže nasledovať až potom, ako budú svedkovia vypočutí samostatne.
V súdnej sieni môže po novom nastať celkom slušný hurhaj a justičáci sa budú musieť mať viac na pozore!
To čo sme opísali vyššie si v podrobnejšom znení nájdete v §§ 196 – 203 Civilného sporového poriadku – rozhodne si ich pozorne preštudujte, ak budete po novom vypočutie svedka navrhovať, aby ste neboli nemilo prekvapení.
Šaňo Bröstl ml., 27.7.2016
Ilustračné foto: redakcia