Od 1. júla 2016 je účinný zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý je výsledkom rekodifikácie civilného procesného práva – ide o jeden z troch nových procesných kódexov (ďalšie dva sú Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok), ktoré nahradili doterajšiu úpravu občianskeho súdneho konania obsiahnutú v Občianskom súdnom poriadku (ďalej len „OSP“). Okrem viacerých zásadných (a pozitívnych) zmien zasiahlo CSP aj do právnej úpravy miestnej príslušnosti súdu, v rámci ktorej sme postrehli jednu nie veľmi praktickú zmenu, na ktorú si dovolíme v tomto príspevku poukázať.
Pôvodná procesná úprava upravovala vo vzťahu ku kategórii fyzických osôb dvojkoľajnosť režimu určovania miestnej príslušnosti súdu a to v závislosti od skutočnosti, či konkrétna fyzická osoba vystupovala v danom hmotnoprávnom vzťahu v pozícii fyzickej osoby – nepodnikateľa alebo fyzickej osoby – podnikateľa (napr. živnostníka).
V prípade fyzickej osoby – nepodnikateľa (občana) bolo hlavným kritériom pre určenie miestnej príslušnosti súdu bydlisko občana, t.j. miestne príslušným všeobecným súdom bol súd, v obvode ktorého mal žalovaný občan bydlisko (§ 84 v spojení s § 85 ods. 1 OSP). Pri fyzickej osobe – podnikateľovi sa miestna príslušnosť súdu spravovala prioritne sídlom, resp. miestom podnikania žalovanej fyzickej osoby, ktorá bola podnikateľom (§ 85 ods. 4 OSP).
Ustanovením § 14 CSP došlo k zavedeniu unifikovaného kritéria a to trvalého pobytu pri fyzických osobách, pričom sa odstraňuje dualita režimu fyzických osôb podnikateľov a fyzických osôb nepodnikateľov („všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu“). Táto zmena bola v dôvodovej správe vysvetlená slovami „Doterajšie rozlišovanie predstavovalo rezíduum fragmentárnej úpravy tzv. obchodného súdnictva, ktoré však stratilo akékoľvek opodstatnenie“. Stratilo ale takéto rozlišovanie medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi a fyzickými osobami – podnikateľmi aj praktické opodstatnenie pre účely určovania, resp. zisťovania miestnej príslušnosti súdu zo strany žalobcu?
Domnievame sa, že vypustenie miesta podnikania ako rozhodujúceho kritéria pre určenie miestnej príslušnosti súdu pri fyzických osobách - podnikateľoch, resp. nerozlišovanie medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi a fyzickými osobami – podnikateľmi prinesie žalobcom menšie praktické problémy s vymáhaním ich nárokov spojené so zisťovaním trvalého pobytu a následným zisťovaním miestnej príslušnosti súdu.
Ide totiž o to, že v obchodných záväzkových vzťahoch sa údaj o trvalom pobyte podnikateľa štandardne nezvykne používať, nakoľko v zmysle ustanovenia § 3a Obchodného zákonníka je každý podnikateľ (vrátane podnikateľa fyzickej osoby) povinný v obchodnom styku, resp. na obchodných dokumentoch uvádzať údaj o mieste podnikania, t.j. nie údaj o trvalom pobyte.
Rovnako vo výpise zo živnostenského registra dostupného na internete sa v súčasnosti nezverejňuje údaj o trvalom pobyte podnikateľa (živnostníka), ale výlučne len údaj o jeho mieste podnikania, ktoré môže byť odlišné od jeho trvalého pobytu.
Žalobca je preto nútený vykonať „vyšetrovacie“ úkony s cieľom zistenia trvalého pobytu danej fyzickej osoby (za predpokladu, že sa chce vyhnúť podaniu žaloby na miestne nepríslušný súd a s tým spojenými dôsledkami). V prípade, ak trvalý pobyt nezistí „vo vlastnej réžii“ bude musieť osloviť príslušný orgán (spravidla obec) poverený vedením registra obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „register“) a to na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti (ako dôvod sa uvedie zistenie trvalého pobytu za účelom určenia miestnej príslušnosti súdu), nakoľko tento register nie je verejne prístupný.
V súvislosti s registrom však vyvstávajú dva problematické aspekty. Po prvé obyvateľ môže v súlade s ustanovením § 23 ods. 2 o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky na základe písomného vyhlásenia doručeného ohlasovni zakázať poskytovanie údajov o svojom pobyte najviac po dobu troch rokov. Po druhé takáto žiadosť o poskytnutie informácie o trvalom pobyte obyvateľa môže byť bezúspešná z dôvodu nedostatočnej identifikácie tohto obyvateľa najmä v prípadoch absencie údaja o dátume narodenia – v obchodnej praxi totiž tento údaj nahrádza IČO podnikateľa, t.j. žalobca spravidla nebude disponovať údajom o dátume narodenia, resp. rodnom čísle. Tento druhý aspekt sa môže ukázať ako problematický predovšetkým pri tzv. všeobecne sa často vyskytujúcich priezviskách (napr. Horváth, Kováč a pod.).
Žalobca sa tak vystavuje riziku, že podá žalobu na miestne nepríslušnom súde a v prípade, že žalovaný vznesie námietku miestnej nepríslušnosti podľa § 41 CSP dôjde k postúpeniu sporu na miestne príslušný súd (§ 43 CSP), čo bude mať za následok zbytočné predlžovanie konania.
Z uvedených dôvodov preto možno odporučiť, aby si jednotlivé osoby zabezpečovali pri fyzických osobách – podnikateľoch aj údaj o ich trvalom pobyte. Pokiaľ ide o návrh de lege ferenda situáciu je možné riešiť v zásade rôznymi spôsobmi a to (i) prepojením živnostenského registra a registra obyvateľov SR, kde dôjde k spárovaniu osoby, (ii) uvedením údaja o trvalom pobyte vo výpise zo živnostenského registra alebo (iii) vrátením sa k duálnemu režimu rozlišovania fyzických osôb na podnikateľov a nepodnikateľov v CSP a teda k zavedeniu staronového kritéria miesta podnikania.
Napriek tomuto menšiemu „nedostatku“ ako nesporné a mimoriadne významné pozitívum novej procesnej úpravy hodnotíme zavedenie kritéria trvalého pobytu namiesto bydliska osoby a koncepcie prísnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch a s tým spojenej fikcie doručenia, ktorá má potenciál výrazne zefektívniť a zrýchliť súdne konanie.
Tomáš Čentík
6. júla 2016
ilustračné foto: ulpianus.sk
