NA NOTÁRSKU NÔTU: Prečo overovať podpis u notára

Osvedčovanie pravosti podpisu notárom je pravdepodobne ten notársky úkon, kvôli ktorému sa s notárom za svojho života stretne každý jeden z nás. Okrem zákonného znenia „osvedčenie pravosti podpisu na listine (legalizácia)“ sa pre tento notársky úkon používa aj ľudové označenie „overovanie podpisu“ (v texte budú používané oba pojmy).

Škála listín, na ktorých zákon alebo jednotlivec vyžaduje „overený podpis“ je veľmi široká - v tomto článku sa pokúsim priblížiť podstatu legalizácie, jej praktický význam a aj niekoľko informácií spoza „overovacieho pultu“.

V rámci notárskej činnosti patrí legalizácia k tradičným notárskym úkonom a v rámci systematiky notárskej činnosti sa radí k osvedčovaniu právne významných skutočností (§ 3 ods. 1 písm. b) Notárskeho poriadku), čo vyplýva už zo samotného pomenovania tohto úkonu (ide o osvedčovanie) a tiež z § 56 Notárskeho poriadku, kde sú príkladmo vymenované osvedčovacie úkony notára (tzv. verifikačná notárska činnosť).

Legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný.

Osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme osvedčovacej doložky, ktorá je verejnou listinou (podľa § 3 ods. 2 Notárskeho poriadku je verejnou listinou len osvedčovacia doložka pri legalizácii, nie je ňou aj samotná listina, na ktorej sa pravosť podpisu účastníka osvedčuje).

Základnými pojmami, ktoré je potrebné na účely legalizácie bližšie vysvetliť sú pojmy podpis a listina.

Čo treba rozumieť pod pojmom podpis nedefinuje žiadny právny predpis. V ustanovení § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa pre platnosť právneho úkonu vyžaduje podpis konajúcej osoby. Pri písomných právnych úkonov v zmysle hmotného práva nie je dôležité, kto listinu napísal, a to ani v prípade, kde zákon predpisuje písomnú formu určitého právneho úkonu (výnimkou sú úkony, pre ktoré zákon vyžaduje obligatórnu formu notárskej zápisnice, napr. § 143a OZ, § 476d ods. 2 OZ, § 162 ods. 2 ObZ, § 218a ObZ). Podpis konajúcej osoby, na rozdiel od textu listiny, musí byť vlastnoručný.

Na otázku, či osoba môže listinu podpísať aj inou rukou, než sa obvykle podpisuje, dal Najvyšší súd ČR túto odpoveď: „Požiadavka vlastnoručne spísaného závetu je splnená aj v prípade, ak bol spísaný nedominantnou (ľavou) rukou poručiteľa (Rozhodnutie NS ČR z 19.12.2001, sp. zn.: 30 Cdo 1975/2001).

V právnej literatúre sa podpis charakterizuje ako individuálne ťahy písma, ktoré dostatočne označujú identitu podpisujúceho sa, sú jedinečné, vyznačujú sa príslušnými charakteristickými znakmi a javia sa ako podpisy mena. Za podpis nemožno považovať znak +++, a teda nemožno vykonať ani jeho legalizáciu.

Legalizáciu možno vykonať dvoma spôsobmi:

  • účastník listinu pred notárom vlastnoručne podpíše alebo
  • účastník pred notárom vyhlási, že podpis na listine uznáva za vlastný.

Ak notár vykoná legalizáciu tak, že účastník pred ním listinu vlastnoručne podpíše, dáva to vyššiu právnu istotu právnemu úkonu, na ktorom sa osvedčenie pravosti podpisu vykonáva, keďže v tomto prípade, notár ako orgán verejnej moci navyše garantuje taký dôležitý údaj pre stabilitu právnych vzťahov, akým je presné určenie času uskutočnenia právneho úkonu.

Uznanie podpisu za vlastný prichádza do úvahy jednak v prípade, ak účastník legalizácie žiada notára o osvedčenie pravosti jeho podpisu na listine, ktorá je už účastníkom podpísaná, teda ktorú nepodpisuje priamo pred notárom alebo jeho zamestnancom. V takomto prípade účastník uzná svoj podpis na listine za vlastný, a podpíše sa len do knihy osvedčených podpisov (vedenej v hmotnej podobe). Podpis účastníka na listine by mal korešpondovať s jeho podpisom v knihe osvedčených podpisov, t. j. ak je účastník podpísaný na listine menom aj priezviskom, takisto sa má podpísať aj do knihy osvedčených podpisov. Uznanie podpisu za vlastný prichádza do úvahy ale aj v druhom prípade, kedy je ako dátum alebo miesto podpisu na listine uvedený iný údaj, ako je deň alebo miesto, kedy sa vykonáva legalizácia. V praxi sa častokrát objavujú pochybnosti a otázky aj zo strany orgánov verejnej správy, kedy došlo k osvedčeniu pravosti podpisu, ak bol podpis účastníka uznaný za vlastný. K tomu možno uviesť, že osvedčenie pravosti podpisu za vlastný je úplné až vykonaním legalizácie, a zároveň, že v tomto prípade účastník zodpovedá za to, že k dátumu uvedenému v listine alebo v mieste uvedenom v listine sa na ňu aj podpísal. Pri legalizácii formou uznania podpisu za vlastný ale notár za túto skutočnosť nezodpovedá, na rozdiel od legalizácie vykonanej formou „vlastnoručného podpísania“, v ktorej notár zodpovedá aj za to, že účastník naozaj pred ním alebo jeho zamestnancom listinu bezprostredne podpísal. V takom prípade je dátum a miesto uvedené v listine pri podpise účastníka irelevantné a miestom a dátumom podpísania listiny je miesto a deň osvedčenia pravosti podpisu.

V notárskej praxi bohužiaľ notári pri legalizácii nepostupujú jednotne – rozdielne sú postupy napr. ohľadom popisu listiny, na ktorej sa pravosť podpisu osvedčuje, ohľadom priväzovania príloh (napr. splnomocnenia, na základe ktorého účastník podpisuje listinu) k listine, alebo viacnásobná legalizácia v prípadoch, keď účastník podpísal tú istú listinu viackrát (parafa, alebo za viacerých účastníkov, alebo listina je vyhotovená vo viacerých jazykoch ...).

Treba zdôrazniť, že ani voči účastníkom táto variabilita legalizácie nie je pozitívom, keďže sa častokrát stretávame s otázkami klientov napr. „u toho notára sme tak dlho nečakali“, alebo „čo si to tam tak dlho vypisujete?“ a pod .....

V zmysle prílohy 3 Kancelárskeho poriadku pre notárov, náležitosťou osvedčovacej knihy (vedenej v elektronickej podobe) je aj druh (názov) listiny, na ktorej sa osvedčuje pravosť podpisu a dátum jej spísania. Ak je to potrebné, uvedie sa aj stručný obsah. Je potrebné povedať, že každá legalizácia je samostatným úkonom notárskej činnosti a preto je neprípustné, aby notár vykonal legalizáciu spôsobom, že v osvedčovacej knihe (elektronickej) uvedie len druh úkonu napr. zmluva, vyhlásenie, splnomocnenie, na ktorom vykonáva legalizáciu. V popise listiny je potrebné bližšie uviesť o akú listinu ide, odporúčame minimálne v rozsahu umožňujúcom určenie úkonu účastníka. Samozrejme v praxi budú popisy listín rôzne, ale v záujme každého notára by malo byť vykonanie dostatočne primeraného popisu listiny, na ktorej osvedčuje pravosť podpisu účastníka.

Legalizáciou notár neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine, ale za listinu, na ktorej je možné vykonať legalizáciu nemožno považovať taký dokument, na ktorom absentuje niektorá z podstatných náležitostí. Samozrejme v právnom poriadku existuje množstvo listín, ktoré sa môžu javiť ako „neúplné“, ale právny poriadok im môže priznávať právne účinky, napr. návrh zmluvy a pod. Za neúplné splnomocnenenie ale je nutné považovať také, na ktorom chýba napr. údaj splnomocneného (tzv. „splnomocnenie na doručiteľa“) alebo splnomocnenie na prepis (používanie) motorového vozidla bez jeho bližšej špecifikácie. Domnievam sa, že takéto dokumenty nemožno považovať za listiny na účely legalizácie a na tvrdenie účastníka notárovi „ale vy overujete len podpis“ existuje minimálne protiargument, že sa osvedčuje podpis na listine a preto listina musí byť určitá a úplná. Notár by mal tiež účastníka upozorniť na to, že po vykonaní legalizácie by listina nemala byť dopisovaná a opravovaná (na podporu tohto názoru uvádzam § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku).

Legalizáciu je možné vykonať len na takej listine, ktorá obsahuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky.

Častým problémom praxe je rozdielny postup, keď účastník podpisuje listinu na základe splnomocnenia za iného účastníka. Napriek tomu, že notár legalizáciou neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine, v zmysle § 11 Kancelárskeho poriadku, ak sa verejná listina notára skladá z niekoľkých listov alebo listín, treba všetky strany pevne spojiť tak, že sa zošijú trikolórou obsahujúcou farby štátnej zástavy a voľné konce sa prekryjú uzáverou (nálepkou) opatrenou štátnym znakom, prípadne odtlačkom úradnej pečiatky notára. Rovnakým spôsobom sa k verejnej listine pripojí aj geometrický plán, ak tvorí súčasť zmluvy, splnomocnenie, a ak bola listina písaná so zástupcom účastníka aj rozsudok, ak bol ním nahradený zmluvný prejav účastníkov, prípadne iné listiny. Podľa § 59 ods. 1 Kancelárskeho poriadku notár vykonaním osvedčovacieho úkonu potvrdzuje, že osoba, ktorá sa uvádza v listine, je totožná s osobou, ktorá pred notárom listinu vlastnoručne podpísala alebo vyhlásila, že uznáva svoj podpis na listine za vlastný. Niektorí notári vyžadujú od splnomocneného zástupcu predloženie splnomocnenia, ktoré následne spôsobom podľa § 11 Kancelárskeho poriadku spoja s listinou a osvedčovacou doložkou, iní kolegovia splnomocnenie nevyžadujú, a uspokoja sa ak osoba, ktorej pravosť podpisu osvedčujú je uvedená v samotnej listine.

Je potrebné uviesť, že oba spôsoby sú správne. V prvom prípade sa v popise úkonu v NCRop väčšinou uvedie napr. „Kúpna zmluva za predávajúceho Petra Nováka, nar. 1.1.1980 na základe splnomocnenia zo dňa 1.1.2015 s kupujúcim Jánom Novákom, nar. 1.1.1981 na byt č. 1 na Hlavnej 1 v Košiciach za kúpnu cenu 60.000,-€.“ Pokiaľ notár žiada od účastníka predloženie splnomocnenia, uvedie ho v popise úkonu v NCRop a pripojí ho aj za osvedčovaciu doložku k listine, mal by posúdiť aj samotný obsah splnomocnenia, či zástupcu oprávňuje na samotný úkon.

V druhom prípade predovšetkým podľa § 58 ods. 4 Notárskeho poriadku, notár nepožaduje splnomocnenie.

V zmysle § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku by mal notár účastníka upozorniť na to, že kvôli právnej istote v zmysle právnej prevencie by bolo vhodné splnomocnenie pripojiť k listine a osvedčovacej doložke. Pokiaľ ale účastník trvá na úkone napriek tomuto poučeniu, notár by nemal úkon odmietnuť.

Napriek tomu, že v § 58 Kancelárskeho poriadku nie je výslovne uvedené, že notár môže osvedčiť pravosť podpisu osoby na listine, ak môže spoľahlivo posúdiť obsah listiny v jazyku, v ktorom je vyhotovená (ako je tomu v § 57 ods. 1 KP pri vidimácii), § 59 ods. 2 Kancelárskeho poriadku toto vyžaduje aj pri legalizácii, teda ak neovláda notár vykonávajúci osvedčovanie jazyk, v ktorom je listina spísaná, vyzve žiadateľa, aby zadovážil k listine preklad do úradného jazyka vyhotovený úradným prekladateľom.

Ďalším rozdielnym prístupom notárov v rámci legalizácie je postup pri osvedčovaní, ak je podpis účastníka uvedený v tej istej listine viackrát. Môže ísť o prípad, kedy účastník podpisuje za viacero strán úkonu (napr. je štatutárom predávajúceho a zároveň kupujúcim ako fyzická osoba), alebo podpisuje sám za seba na viacerých miestach (napr. ako spoločník, konateľ a predseda valného zhromaždenia na zápisnici z valného zhromaždenia, alebo len účastník kvôli právnej istote parafuje každú stranu textu listiny), alebo je listina vyhotovená paralelne vo viacerých jazykoch a účastník podpisuje slovenskú i napr. anglickú verziu listiny.

Uvedený problém nerieši žiadne ustanovenie zákona. Takisto prax priniesla rôzny prístup akceptácie legalizácie tretích osôb. Všeobecne máme za to, že osvedčovacia doložka zahŕňa osvedčenie pravosti všetkých podpisov osoby na jednej listine, pokiaľ samozrejme tomu zodpovedá popis v NCRop, napr. formulácia: „Kúpna zmluva za predávajúceho Petra Nováka, nar. 1.1.1980 na základe splnomocnenia zo dňa 1.1.2015 i ako kupujúci ................. “

Pokiaľ po upozornení klienta, tento trvá na osvedčení všetkých jeho podpisov na listine, notár v rámci NCRop a popisov listiny musí dostatočne rozlíšiť, ktorý podpis účastníka osvedčuje.

Do 1.1.2003 si každý notár vo svojom úrade viedol v materiálnej podobe osvedčovaciu knihu, ktorá obsahovala poradové číslo, pod ktorým sa úkon vykonal, dátum osvedčenia, meno, priezvisko, rodné číslo (dátum narodenia) a bydlisko osoby, ktorej podpis sa osvedčoval, jej podpis, údaj či listina bola pred notárom podpísaná alebo bol podpis uznaný za vlastný, označenie listiny, spôsob, ako bola zistená totožnosť osoby, ktorej sa legalizácia vykonala, výšku odmeny a podpis osvedčujúceho.

Od 1.1.2003 je notár povinný viesť osvedčovaciu knihu v elektronickej podobe v rámci Centrálneho informačného systému (CIS). Notársky centrálny register osvedčených podpisov (NCRop) je jedným z odlišujúcich prvkom notárskej legalizácie od osvedčovania podpisov vykonaných obcami alebo okresnými úradmi podľa zákona č. 599/2001 Z. z.

Výhodou notárskej legalizácie je jednak možnosť „overenia“ legalizácie na webovom sídle komory na tejto webovej adrese, ktorá slúži na zistenie, či k legalizácii skutočne došlo. Komora zverejní na svojom webovom sídle (www.notar.sk) údaj o mene, priezvisku a dátume narodenia osoby, ktorá požiadala o legalizáciu, meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý legalizáciu vykonal, pridelené číslo NCRop k tejto legalizácii a dátum vykonania legalizácie. Komora zabezpečí, aby tieto údaje boli na jej webovom sídle prístupné len v prípade súčasného zadania mena, priezviska, rodného čísla osoby, ktorá požiadala o legalizáciu a prideleného čísla NCRop k tejto žiadosti.

Ďalšou výhodou notárskeho overenia podpisu je to, že práve popis listiny, na ktorej sa legalizácia vykonala je možné aj v budúcnosti zistiť cez NCRop, samozrejme zákonným postupom. Výhodou notárskej legalizácie od osvedčovania podpisov matrikami alebo obcami je tiež to, že právne vedomie notára a jeho zamestnancov je spravidla vyššie ako zamestnancov samospráv (samozrejme to nemyslím v zlom) a preto aj keď to nie je súčasťou notárskeho úkonu, klient môže od notára očakávať aj právnu pomoc, prípadne radu nad rámec samotnej legalizácie.

Na záver  pre úplnosť uvádzame - notorickým overovateľom už dobre známu skutočnosť – že osvedčenie pravosti podpisu na listine vo vzťahu k zahraničiu môže vykonať len notár.

Juraj Göbl

ilustračné foto: pixabay.com

 
Tlačiť
Martin SerfőzőPrávnik od roku 200824.06.2015 o 11:18:05Reagovať
Zaujal ma názor, že notár nesmie vykonať legalizáciu, ak listina neobsahuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Ak teda predložím splnomocnenie bez údajov splnomocnenca, notár odmietne vykonať legalizáciu z dôvodu, že plnomocenstvo nie je platné? Neznamená to ale potom, že ak osvedčí pravosť podpisu pod absolútne neplatným právnym úkonom, preberá zodpovednosť za jej obsah? Podľa mňa 58 ods. 4 je aplikovateľný len v prípade, že podpisovaná listina nejaké skutočnosti obsahuje a neznamená, že listina musí obsahovať právne významné skutočnosti. Napokon, popis obsahu listiny nepatrí medzi náležitosti osvedčovacej doložky. To by mohlo znamenať, že podpis možno overiť aj na prázdnej listine. V osvedčovacej knihe sa síce musí uviesť druh (názov) listiny, ale nemôže byť tento druh "prázdna listina"?
Juraj GöblPrávnik od roku 200524.06.2015 o 15:24:20Reagovať
Notár podľa § 58 ods. 4 NP síce nezodpovedá za pravdivosť skutočností uvádzaných v listine, ale na druhej strane notár osvedčuje (a zodpovedá za to), že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Pravosť podpisu je teda možné osvedčiť len na listine. Otázka znie, čo je listina? Notár ako orgán právnej prevencie dbá o usporiadanie právnych vzťahov, teda sa domnievam, že v prípade neuvedenia podstatných náležitostí v listine a po upozornení klienta, notár úkon vykonať môže, ale akýkoľvek zásah do listiny po overení, znižuje jej hodnovernosť. Napriek tomu, že osvedčovacia doložka neobsahuje popis listiny, tento je rozlišujúcim prvkom identifikácie každej jednej legalizácie. To znamená, že notár nemôže "overiť podpis" na prázdnej listine ani s tvrdením účastníka, že však vy overujete len podpis.
Alexander Bröstl ml.Právnik od roku 200624.06.2015 o 22:27:07Reagovať
Nikdy som celkom nerozumel tomu, že notár nechcel osvedčiť napríklad nevyplnené plnomocenstvo (bez splnomocnenca), či zmluvu, kde druhá zmluvná strana bola "vybodkovaná". účelom overenia je len a len osvedčenie toho, že podpis na listine je osoby x.y. či sa listina menila potom nie je vecou notára. Navyše listinu môžu predsa meniť zmluvné strany aj potom - kľudne možu škrtať prepisovať, jednoducho meniť obsah zmluvy resp. listiny. Čiže zatiaľ postrádam presvedčivý argument o tom, že by notár nemohol osvedčovať neúplné listiny... z § 58 NP mi nič také nevyplýva
Martin SerfőzőPrávnik od roku 200825.06.2015 o 08:19:07Reagovať
Súhlasím. Zmyslom legalizácie je podľa mňa len osvedčiť, že podpis patrí podpisujúcemu. Právne účinky nespôsobuje legalizácia ale podpis. Ak sa chcem vystaviť riziku zneužitia nevyplneného plnomocenstva, môžem to urobiť aj bez toho, aby bola pravosť môjho podpisu osvedčená. Je úlohou notára brániť mi v tomto riziku? Chápem význam § 2 ods. 2 NotPor, ale nestačí, ak notár pri osvedčovaní podpisu na prázdnej listine upozorní účastníka na možné právne riziká a vyhotoví o tom záznam? Tým učiní zadosť svojim povinnostiam a zabezpečí dostatočnú ochranu účastníka.
Juraj GöblPrávnik od roku 200525.06.2015 o 10:27:10Reagovať
Súhlasím, že pri legalizácii notár nezodpovedá za správnosť údajov v listine, ale trvám na tom, že osvedčiť pravosť podpisu možno len na listine. Žiaden právny predpis nestanovuje, čo možno za listinu považovať. Ako som uviedol v príspevku, právny poriadok pozná mnoho listín, ktoré sa javia ako neúplné, ale majú právny význam, napr. návrh zmluvy a pod. Ale keď zákon napr. na účely vkladu do katastra nehnuteľností vyžaduje overený podpis napr. na zmluve o prevode nehnuteľností, tak asi uznáte, že je správny postup notára, aby vyžadoval, aby to naozaj bola zmluva, teda s uvedením podstatných náležitostí (zmluvné strany, predmet aj kúpna cena). Pokiaľ si ale účastník praje overiť podpis napr. na návrhu zmluvy, myslím si, že notár overí podpis aj na takom dokumente s tým, že ale v popise listiny to uvedie.
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201125.06.2015 o 13:52:25Reagovať
Čisto formalisticky možno povedať, že notár by mal vzhľadom na znenie § 58 NP overiť podpis aj na prázdnej listine. Otázne je, čo sa rozumie pod listinou v kontexte NP. V užšom zmysle to môže byť len hmotný nosič (papier), t.j. prázdna listina a v širšom zmysle listina obsahujúca určitý obsah (napr. právny úkon, príp. iná právne významná skutočnosť). Istý korektív umožňujúci notárovi odmietnuť podpis na prázdnej, resp. neúplnej listine možno vidieť najmä cez prizmu § 2 ods. 2 v spojení s § 36 ods. 1 NP. Uvedené však bude závisieť na interpretácii pojmu listina. Ak však vychádzame z toho, že overovanie podpisu je systematicky zaradené pod osvedčovanie právne významných skutočností, tak mi z toho logicky vyplýva, že listina by mala obsahovať určitý text, nakoľko samotný prázdny papier sám o sebe nie je ničím právne významný.
Martin SerfőzőPrávnik od roku 200825.06.2015 o 14:31:10Reagovať
Čo na to dôvodovka ... "Notár je štátom poverený osvedčiť, že sa pred ním udiala určitá skutočnosť, alebo, že ju zistil, ktorá môže mať právny význam." "Špecifickou formou osvedčovania je overovanie správnosti opisu listín a overovanie pravosti podpisov / legalizácia /." Ak teda legalizácia bola zamýšľaná ako špecifická forma osvedčovania, vymyká sa rámcu osvedčovania právne významných skutočností. Opačne, legalizovať možno aj právne bezvýznamný podpis.
Juraj GöblPrávnik od roku 200525.06.2015 o 15:02:02Reagovať
súhlasím, ale stále podpis na listine :)
Tomáš ČentíkPrávnik od roku 201125.06.2015 o 15:19:17Reagovať
nerozumiem celkom tvrdeniu, že sa vymyká z rámca osvedčovania právne významných skutočností, keďže legalizácia je upravená v ustanovení s názvom "Osvedčovanie právne významných skutočností" po pravde tá dôvodová správa ma veľmi nepresvedčila - navyše je to v rozpore s § 58 ods. 1 NP, podľa ktorého "notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky" z toho vyplýva, že listina je spôsobilá na overenie podpisu len v tom prípade, ak obsahuje nejakú z uvedených skutočností toto som vygúglil len tak pre ilustráciu http://www.notar-nz.sk/sluzby7.htm notár tam konštatuje, že "Pri osvedčovaní podpisov často prichádza k žiadosti o osvedčenie podpisu na prázdnom formulári alebo prázdnej listine, v takýchto prípadoch musím úkon vždy odmietnúť, kvôli tomu, že nejde o právne významnú skutočnosť".
Martin SerfőzőPrávnik od roku 200825.06.2015 o 15:56:44Reagovať
Štandardom je osvedčovanie skutočností vyvolávajúcich (potencionálne) právne následky (priebeh skutkového deja, splnenie právom predvídaných podmienok...) Legalizáciu však dôvodovka považuje za špecifickú formu osvedčenia. Podľa mňa to znamená, že sa osvedčuje len skutočnosť, že podpis patrí podpisujúcemu. Nič viac. Inak... dôvodovka pri legalizácii nehovorí o listine. Hovorí len o overení pravosti podpisu. Čiže listinou podľa § 58 možno rozumieť len "nosič" podpisu. Našu polemiku zrejme vyrieši až čas, kedy budeme všetko podpisovať zaručeným elektronickým podpisom. Aj prázdne dokumenty :)
Právnik od roku Reagovať