Piata hlava Civilného sporového poriadku s názvom „Strany a zastúpenie“ pozostáva celkovo z piatich dielov, z ktorých si v tomto príspevku v základoch priblížime nasledovné dve:
- Prvý diel: Strany §§ 57 – 70 CSP
- Druhý diel: Procesné spoločenstvo §§ 71 – 74 CSP
Civilný sporový poriadok upustil od používania pojmu „účastník konania“ v sporovom konaní a pracuje s termínom "strana" – dôvodom je, podľa šéfa rekodifikačnej komisie M. Števčeka, to, že tento pojem patrí do nesporového (mimosporového) konania a nie do sporových konaní, kde oproti sebe stoja dve strany (podrobné vysvetlenia z pera M. Števčekav aktuálnom čísle Bulletinu Slovenskej advokátskej komory – nájdete ho TU).
Prvý diel piatej hlavy v nadväznosti na vymedzenie strán konania, ktorými sú žalobca a žalovaný upravuje procesnú subjektivitu a spôsobilosť konať pred súdom vlastnými úkonmi.
Procesná subjektivita je upravená podobne ako dnes (vzhľadom na vyššie uvedené sa tiež upúšťa od pojmu „spôsobilosť byť účastníkom konania“) – má ju ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti a ten, komu ju priznáva zákon. Stranou konania prirodzene nemôže byť non subjekt, preto v takomto prípade súd konanie zastaví. Obdobou dnešného ustanovenia § 107 Občianskeho súdneho poriadku je § 60 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje prípad kedy strana konanie zomrie pred právoplatným skončením konania – súd môže v konaní pokračovať alebo konanie zastaví; pokračovať môže najmä vtedy, ak ide o majetkový spor pričom stranou budú dedičia, prípadní tí, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Súd by mal v zásade počkať na výsledok konania o dedičstve, ak to povaha sporu pripúšťa môže v konaní pokračovať aj pred tým.
Pri právnických osobách sa stranou stáva právny nástupca, ak ho niet, súd konanie zastaví.
Zhodne pre prípad smrti fyzickej osoby a zánik právnickej osoby Civilný sporový poriadok normuje, že právny nástupca prijíma stav ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu, procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú a právnemu nástupcovi začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia, ktorým súd rozhodne o tom, že v konaní sa pokračuje s právnym nástupcom.
Podľa novej úpravy tiež bude platiť, že ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa vyššie uvedených pravidiel - vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný. Podľa dôvodovej správy ide o reakciu na aplikačnú prax – pri súčasnej právnej úpravy chýba pre uvedenú situáciu (kedy došlo k strate procesnej subjektivity po vydaní rozhodnutia) normatívny podklad.
Celkom prirodzene bude aj naďalej platiť, že každý môže v súdnom konaní konať samostatne v rozsahu, v ako má spôsobilosť na právne úkony - v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
Súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný. Za procesného opatrovníka súd ustanoví príbuzného alebo inú osobu z blízkeho prostredia strany, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami strany a s ustanovením súhlasí. Ak je tu nebezpečenstvo z omeškania súd môže ustanoviť za procesného opatrovníka súdneho úradníka.
Civilný sporový poriadok tiež upravuje, že na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu (čiže najmä predpisy súkromného práva o štatutárnych orgánoch) a na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.
Druhý diel analyzovanej hlavy pojednáva o procesných spoločenstvách – ide o prípady, kedy na strane žalobcu alebo žalovaného vystupuje viac subjektov (subjektívna kumulácia). Z dôvodu hospodárnosti Civilný sporový poriadok pripúšťa, že ak ich je na jednej strane viac ako desať, súd môže rozhodnúť, že za spoločenstvo bude konať len jeden subjekt. Ostatných poučí, že im nebude doručovať ďalšie rozhodnutia a predvolania na pojednávanie okrem návrhu na začatie konania a zmenu žaloby, ak do 15 dní od doručenia uznesenia neoznámia, že s takýmto postupom nesúhlasia.
Civilný sporový poriadok tak ako súčasný kódex rozlišuje samostatné spoločenstvo (každý koná sám za seba – napríklad dlžníci zaviazaní solidárne) a nerozlučné spoločenstvo (rozsudok sa vzťahuje na všetkých a úkon ktoréhokoľvek subjektu na jednej strane sporu platí aj pre ostatných - na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane; ak si úkony iné ako uvedené úkony odporujú, posúdi ich súd so zreteľom na povahu a okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov
Zakotvuje sa aj nútené spoločenstvo, t.j. prípad ak osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, ak táto podmienka splnená nie je, žaloba bude zamietnutá.
Pri nútenom spoločenstve sa – podľa dôvodovej správy – jedná o normatívne vyjadrenie inštitútu doteraz známeho len v doktríne a judikatúre. Ide o prípady, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom. Ako príklad dôvodová správa (bez bližšej špecifikácie) uvádza, že účasť všetkých účastníkov v spore sa vyžaduje podľa katastrálneho zákona alebo napríklad podľa zákona o dobrovoľných dražbách.
Návrh Civilného sporového poriadku v znení, v akom bol predložený do Národnej rady SR, ako aj znenie sprievodných dokumentov nájdete TU.
Nabudúce sa pozrieme na pristúpenie a zmenu subjektov a intervenciu.
Šano Bröstl ml.
Predchádzajúce príspevky:
Civilný sporový poriadok: Princípy sporového konania
