Odpor proti platobnému rozkazu vydanému v občianskom súdnom konaní môže znieť napríklad aj „Proti platobnému rozkazu zo dňa XY podávam odpor, pretože pohľadávka uplatnená navrhovateľom v celom rozsahu neexistuje“ - komu sa nechce písať rozvité vety to možno skúsi takto: „Proti platobnému rozkazu zo dňa XY podávam odpor“.
Komu sa lení, tomu sa nezelení – v druhom prípade bude podľa aktuálnej procesnej úpravy odpor odmietnutý, nakoľko neobsahuje odôvodnenie vo veci samej.
Neúčinnosť blanko odporu tu nebola vždy - naopak, zavedená bola presne 30 rokov po účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (1. apríla 1994), kedy bolo ustanovené, že odpor musí byť odôvodnený (dovtedy procesný kódex obsahoval pravidlo, že pre nedostatok odôvodnenia nemôže byť odpor zamietnutý - pozn: áno, zamietnutý, nie odmietnutý).
Odôvodnenie odporu sa musí týkať merita veci – hranica, čo je a nie je vo veci samej nemusí byť celkom zreteľná, resp. ako kritérium môže by problematická (čo napríklad ak v odpore bude uvedená len dôvodná námietka miestnej nepríslušnosti súdu, ktorý platobný rozkaz vydal?). A tiež musíme podotknúť – nakoľko sa rozmáha prax doručovania plaťákov bez návrhu resp. s návrhom ale bez jeho príloh – že riadne odôvodniť odpor vo veci samej je možné iba vtedy, ak má odporca k dispozícii návrh na začatie konania spolu so všetkými prílohami.
Je však celkom jedno čo bude obsahom odôvodnenia odporu, t. j. či sa napríklad tvrdenia v ňom uvedené neskôr ukážu ako nepravdivé či účelové, alebo pre merito veci absolútne nepodstatné – práve to, podľa nášho názoru dosť oslabuje opodstatnenosť odôvodňovania odporu.
Takisto na význame nepridáva ani to, že procesné pravidlá neobsahujú pri podávaní odporu žiadnu formu koncentráciu a teda neplatí, že neskôr nemožno uvádzať nové či iné dôvody.
Z uvedených dôvodov nevidíme žiadny logický dôvod na to, aby odpor nemohol byť účinne podávaný bez odôvodnenia – uvedenie akýchkoľvek dôvodov v odpore nemá pre ďalší vývoj konania žiadny význam.
Zásadnú zmenu neprináša ani pripravovaná právna úprava. Podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku „Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 121 sa nepoužije. V odôvodnení opíše žalovaný rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tomto musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.“
Ako vidno, používa sa nový pojem „odôvodniť vecne“, pričom z ďalších viet ustanovenia vyplýva, čo sa ním rozumie – nám sa však zdá, že pri takomto vymedzení môže byť ešte väčší problém určiť, či je odpor spôsobilý na odmietnutie alebo nie (podľa odseku 2 uvedeného ustanovenie odpor bez vecného odôvodnenia súd uznesením odmietne). Musíme tiež podotknúť, že odsek § 255 odsek 3 už používa súčasný pojem „odpor s odôvodnením vo veci samej“ – predpokladáme, že sa nejedná o zámer, ale skôr len o malú nedôslednosť pri spracovaní textu.
Šaňo Bröstl ml.
