K vzťahu vylučovacej a určovacej žaloby sa rozvinula inter-portálová diskusia. Tomáš Čentík uviedol viacero dôvodov prečo sa excindačná a určovacia žaloba navzájom nevylučujú (bližšie na našom portáli TU); naproti tomu sa Martin Maliar priklonil k záveru o tom, že obe žaloby sa skôr vylučujú (na portáli lexforum.cz - k nahliadnutiu TU).
V nadväznosti na vyjadrenia oboch kolegov si dovolím uviesť pár svojich postrehov:
Vylučovacia žaloba, má podľa môjho názoru, jediný účel, ktorým je záväzné určenie, že určitý majetok nepodlieha konkurzu a to bez ohľadu na dôvod prečo tomu tak je (nemusí sa jednať len o dôvod odvodený od vlastníctva daného majetku treťou osobou). Už pomenovanie žaloby ako vylučovacej implikuje jej negatívny charakter (niečo sa vylučuje z majetku podliehajúceho konkurzu a teda nie je majetkom podliehajúcim konkurzu) – zjednodušene možno povedať, že má podobný charakter ako negatívna určovacia žaloba (t.j. žaloba o určenie, že úpadca nie je majiteľom sporného majetku). Pri negatívnom určení, že vec nie je majetkom úpadcu nevidím dôvod pre to, aby na takomto určení existoval naliehavý právny záujem, pretože ani v dôsledku vyhovenia takejto žalobe nemôže byť vec vylúčená z konkurznej podstaty – jediným efektívnym prostriedkom pre vylúčenie veci z okruhu majetku podliehajúceho konkurzu je excindačná žaloba.
Iná situácia je pri pozitívnej určovacej žalobe, ktorá má za cieľ deklarovať vlastnícke právo (na účely tohto príspevku vychádzam z tohto najčastejšieho prípadu) žalobcu k majetku, ktorý sa považuje za majetok podliehajúci konkurzu. V excindačnom konaní otázka vlastníckeho práva prirodzene môže byť posudzovaná (a pravidelne tomu tak aj bude), súd sa ňou však musí hlbšie zaoberať len pokiaľ to je nevyhnutné pre prijatie záveru o tom, či vec podlieha konkurzu.
Je však potrebné prisvedčiť záveru, že ak je osoba, ktorá uplatňuje vylučovací nárok súčasne presvedčená o tom, že je vlastníkom určitej veci, fakticky jej ani neostane iná možnosť ako uplatniť - najefektívnejšie v samotnom vylučovacom konaní - nárok na určenie vlastníckeho práva. Domnievam sa, že priebeh vylučovacieho konania, či dokonca existencia kladného vylučovacieho rozsudku nevylučujú naliehavý právny záujem na určení a to vzhľadom na celkom odlišný účel týchto žalôb. Nevyhnutný je, ako naznačuje Tomáš Čentík, tento postup v prípade potreby zmeny zápisu v evidencii, do ktorej sa majetok zapisuje – excindačnú žalobu, celkom správne, orgány vedúce osobitné evidencie majetku, nebudú akceptovať ako podklad pre zápis zmeny vlastníckych práv.
Súhlasím tiež s Martinom Maliarom, že je úplne namieste položiť si otázku, či by v takýchto prípadoch určovacia žaloba vôbec mala smerovať voči správcovi, ktorý nie je vlastníkom sporného majetku . Áno, oveľa logickejšie sa javí podanie takejto žaloby proti úpadcovi - nebráni však takémuto postupu § 47 odsek 4 ZKR? Mám skôr dojem, ži minimálne kým nie je právoplatne rozhodnuté o vylúčení veci z podstaty („konania týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi“) uvedené ustanovenie bráni tomu, aby bol žalovaným priamo úpadca.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody sa prikláňam k názoru, že v zásade excindančné konanie vyvolané konkurzom neneguje naliehavý právny záujem pre vedenie konania o určenie, že existuje právo k majetku, ktorý je predmetom obidvoch konaní - tým samozrejme nie je vylúčené, že v individuálnych okolnostiach, nebude daný naliehavý právny záujem z iných dôvodov. V súlade s tým, čo uviedol Martin Maliar (a nijak to vo svojom príspevku nespochybňoval ani Tomáš Čentík) môže byť naliehavý právny záujem oslabený v situáciách, kde v určenej lehote excindačná žaloba podaná nebola alebo kde bola právoplatne zamietnutá (túto problematiku by som však už považoval za námet na samostatný príspevok).
Obaja kolegovia v konečnom dôsledku správne pomenovali rôzne aspekty analyzovanej témy a v praxi pri voľbe konkrétneho postupu odporúčam dôsledne zvažovať všetky nimi uvedené problematické otázky.
No a na a Martinovu otázku, či dlžník pri spísaní pohľadávky úpadcu voči nemu môže dosiahnuť jej vylúčenie odpovedám jednoznačne nie – a teším sa na odpoveď a nasledujúcu diskusiu.
Šaňo Bröstl ml.
