Už len 10 dní a rozlúčime sa s Občianskym súdnym poriadkom. Predbežné opatrenia sú v nových kódexoch redefinované od A po Z, pozrite si zmeny, ktoré sme vybrali:
Pojmová a koncepčná zmena
Spolu s dôsledným používaním pojmov žalobca-žalovaný v sporovom konaní, nahradením vedľajšieho účastníka intervenientom či používaním termínu „prvoinštančný“, bude potrebné v právnických mozgových závitoch vymazať aj „predbežné opatrenie“ – Civilný sporový poriadok pozná neodkladné a zabezpečovacie opatrenie.
Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená – súd ho však nariadi iba vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä to čo, dnes predbežným opatrením - nenakladanie s určitými vecami, zloženie peňažnej sumy do úschovy a podobne.
Kým neodkladné opatrenie je predbežnému opatreniu veľmi podobné, zabezpečovacie opatrenie je úplná novinka a podľa nášho názoru, z praktického hľadiska, jeden z TOP inštitútov novej procesnej úpravy. V čom tkvie jeho podstata? V ničom milšom ako v tom, že ním súd môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Veľa samozrejme závisí ako kritéria pre jeho nariaďovanie nastavia súdy, prognózujeme však, že sa stane veľmi častým a snáď aj efektívnym pro-veriteľským nástrojom voči dnes rozšírenej hyperšpekulativite dlžníkov (písali sme napríklad TU).
Pre nariadenie zabezpečovacích opatrení platí primerane úprava o nariaďovaní neodkladných opatrení – to čo nižšie uvádzame o nich, platí primerane aj pre zabezpečovacie opatrenia.
Lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia
K tomuto bodu len čisto faktograficky: Dnes je lehota na nariadenie predbežného opatrenia 30 dní (presnejšie „bezodkladne, najneskôr do 30 dní“) od doručenia návrhu, 7 dní (odovzdanie dieťaťa do starostlivosti), 48 hodín (zákaz vstupu do obydlia pri násilnom správaní) a 24 hodín (ohrozenie maloletého dieťaťa).
Civilný sporový poriadok ustanovuje „všeobecnú lehotu“ najneskôr do 30 dní od doručenia bezvadného návrhu a 24 hodín pri obmedzení vstupu do obydlia z dôvodu násilného správania.
Civilný mimosporový poriadok potom upravuje osobitnú 7-dňovú lehotu (osobná starostlivosť o maloletého) a 24-hodinovú lehotu (ochrana maloletého a vstup orgánu ochrany maloletých do obydlia).
Hm, čiže skôr kozmetická zmena, do pozornosti však dávame, že v dôvodovej správe sa uvádza: „Lehota najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu sa má vykladať podľa okolností konkrétneho prípadu, spravidla bude odôvodnené nariadenie neodkladného opatrenia v lehotách kratších ako 30 dní.“
Ak vám teda neodkladko (brr, predbežko znie oveľa krajšie) ponáhľa, skúste v návrhu citovať dôvodovú správu.
Skončila požiadavka nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy
Náležitosťami návrhu na nariadenie eNOčka alebo ZetOčka sú náležitosti žaloby podľa § 132 CSP („V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh“), opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Trošku nerozumieme tomu prečo, majú byť uvádzané aj náležitosti žaloby podľa § 132 CSP a to zvlášť, ak sa opatrenie navrhuje pred začatím konania, uvidíme ako formalisticky bude k tomuto pristupovať naše súdnictvo.
Výslovne však vypadla požiadavka nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (samozrejme ju možno odvodiť z náležitosti potreby neodkladnej úpravy pomerov resp. z preukázania toho, že exekúcia má byť ohrozená), ale aspoň sa vytratila náležitosť, ktorá bola súdnou praxou interpretovaná pomerne rozkolísane.
Dodajme, že CSP výslovne umožňuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (takisto v judikatúre nie vždy jednoznačne riešená otázka).
Žaloba vo veci samej – nie vždy
S neodkladným opatrením nebude vždy spojená požiadavka podania žaloby vo veci samej – súd takúto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov.
V dôvodovej správe nám chýba vodítko k tomuto ustanoveniu – nie je zrejmé, na aké situácie má dopadať (napríklad pri protiprávnom užívaní vecí resp. povinnosti zdržať sa ich užívania?) a aký sleduje účel.
Aj v týchto prípadoch súd má súd poučiť strany, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, lehotu na podanie žaloby však neurčuje. Súd vo výroku uvedie aj predmet konania vo veci samej, ktorý sa podľa (výslovnej textácie CSP) môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Nuž, celkom tomu zatiaľ nerozumieme, ale necháme sa prekvapiť.
Koniec predbežného opatrenia „o nás bez nás“
Možno ste ten smutný príbeh už zažili – prvostupňový súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne a odvolací súd prvostupňové uznesenie po odvolaní navrhovateľa zmení tak, že ho nariadi. Keďže dovolanie je v tomto prípade vylúčené (do úvahy môže výnimočne prichádzať dovolanie z dôvodov podľa § 237 Občianskeho súdneho poriadku) odporca sa dostane do situácie, že bez toho, aby o niečom tušil a mal možnosť sa brániť nemôže odrazu nakladať so svojou obľúbenou nehnuteľnosťou.
Takáto, podľa nás – ústavnoprávne neobhájiteľná – nechutnosť bude minulosťou. Po novom bude v obdobných prípadoch odvolací súd povinný umožniť protistrane vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (trochu si odporujúce ustanovenia § 329 odsek 1 CSP a § 331 odsek 1 si vykladáme tak, že odvolanie na vyjadrenie predkladá protistrane odvolací súd a nie je to úlohou prvostupňového súdu).
Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sú v Civilnom sporovom poriadku upravené v §§ 324-344, Civilný mimosporvý poriadok obsahuje v §§ 360-368 doplňujúcu úpravu pre mimosporové konania a Správny súdny poriadok tento inštitút nepozná.
Šaňo Bröstl ml, 20. júna 2016
Ilustračné foto: redakcia
